Veru, pretože čoraz častejšie sa stretávam s argumentami, že naša životná úroveň stúpla, pretože si televízor môžeme kúpiť za mesačnú výplatu.
Už za minulej éry sme vedeli, že elektronika bola v západnej Európe relatívne lacná, ale naopak potraviny boli drahé. Neskôr to prišlo aj k nám, potraviny výrazným spôsobom zdraželi, na čom mala významný podiel hlavne zločinná politika nových vládcov, ktorí sa riadili zásadou, že nemusíme vyrábať to, čo si vieme predsa doviezť. I to bolo jedným z dôkazov, že za tej onej éry oprávnene sedeli po väzniciach, pretože najviac im smrdela práca a preto skúšali špekulovať a kradnúť, čo neskôr pokladali za bežný štandard, keďže kolektívne prijímali nezmysly a zákon naopak zakazoval kolektívnu vinu – teda zodpovednosť za následky ich zlodejín.
Áno, patrím medzi tých, ktorí majú na stole dva druhy potravín – buď z vlastnej produkcie (aj keď to stojí námahu, a často je to drahšie, ako z obchodu), alebo kupujem to, čo je naozaj kvalitnejšie, hoci drahšie. Napríklad mlieko, syry či jogurty kupujem skoro výhradne od domácich malovýrobcov, čo sa samozrejme odráža aj na cene, pretože to nie sú tie povestné hnačko-vodičky s extra kúskami ovocia a podobne. Aj v prípade mäsových či pekárenských výrobkov mám niekoľko podobných zdrojov, ktoré podľa možnosti uprednostním, a nemôže sa mi stať, že mám v hrnci múčnu vodu po prihriatí párkov, ako to býva úplne bežné pri výrobkoch z našich obchodov. Problém je, že nie každý si to môže dovoliť, vzhľadom na platy a aktuálne ceny. Prečo ?
Už to bolo spomenuté, liter kvalitnejšieho mlieka vás môže vyjsť aj na dve eurá. V zásade je to porovnateľné s bežnou cenou pred rokom 1989, čo už však nie je porovnateľné, je vtedajší a dnešný príjem pracujúceho človeka. Pretože je nemenným faktom, že za výplatu 2 500 Kčs v tej dobe sme si mohli kúpiť viac a oveľa kvalitnejších potravín, ako dnes za 400 €. Zbytočne budete argumentovať cenou mlieka v hypermarkete, kde za krabicu zaplatíte 0.70 €. To totiž nie je mlieko, ale len prefarbená voda, ktorá okolo mlieka sotva prebehla.
A áno súhlasím, že ten televízor sa dá kúpiť aj za polovicu mesačnej výplaty. Lenže … je to výrobok pochybnej kvality, obvykle prežije bez problémov dobu trvania záruky, a potom príde malý nedostatok, ktorý spôsobí dve možnosti – drahú opravu, alebo problémy s tým, kde ho vyhodiť. Za taký televízor – ďakujem. To nie je výrobok, ale skladačka z odpadu … a nič na tom nemenia ani demagogické tvrdenia, že kam by sme prišli, keby sa vyrábali veci, ktoré prežijú desaťročie … či ešte aj dlhšie. Nie, ja si nemienim kupovať každé dva roky nový televízor, či každé štyri roky nové auto.
Preto mám dnes televízor, ktorý ma vyšiel na bezmála päťtisíc eur, a mám istotu skutočnej kvality a životnosti. A tu sme pri koreni problému – koľko bude trvať, kým si niekto kúpi skutočne kvalitný výrobok v tejto hodnote, keď zarába štyristo eur ? No, ak nebude jesť, piť, platiť výdavky s bývaním a rodinou, tak za rok na ten televízor má našetrené.
A ajhľa, pravda o súčasnosti vykukla ako myš z diery – takže, vôbec nie sme na tom lepšie, ako pred rokom 1989, pretože aj vtedy sa na lepší televízor šetrilo rok, ba sme na tom horšie, pretože to najdôležitejšie – potraviny sú oveľa drahšie.
A presne rovnako je to aj v iných oblastiach, napríklad s autami. Dá sa kúpiť nové aj za necelých šesťtisíc eur, žiadny problém. Trochu s ním pobeháte po našich cestách, a potom sa stanete pravidelnými návštevníkmi a nedobrovoľnými sponzormi servisov.
Nie, dnes nebudem strácať čas s ďalším vysvetľovaním. Kto chce, ten chápe … kto nechce, nemôže, alebo nemá na to príslušné vybavenie pod helmou – nepochopí. Ale – pokiaľ mi niekto donesie polievku, uvarenú z televízora, uznám, že dnes je lepšie a mýlil som sa …