Pokojne zatlieskam rozhodnutiu Francúzska, presnejšie jeho prezidenta, nedodať Rusku vojnové lode Mistral. Lenže, žiadna minca nemá jednu stranu, ale dve. A to, čo dnes vyzerá ako úspech a prejav principiálnosti francúzskej politiky, je v skutočnosti pokrytectvom, a v budúcnosti sa ešte môže veľmi škaredo vypomstiť nielen Francúzsku, ale v zásade celej európskej únii.
Môžeme začať tým, že francúzske lodenice budú mať vážne problémy s udržaním zamestnanosti, nehovoriac o problémoch, ktoré budú mať s torzami Mistralov, pôvodne určených Rusku. Nebude jednoduché nájsť niekoho, kto ich kúpi.
Môžeme pokračovať tým, že Francúzsko vytvorilo porušením zmluvy precedens, ktorý môže Rusko v budúcnosti použiť ako zbraň proti tým, ktorí ho dnes skúšajú vydierať, a môžeme na to doplatiť všetci. Zbytočne hovorí nemecká kancelárka, predstavitelia únie, či francúzsky prezident, že Rusko musí dodržiavať všetky zmluvy, ktoré sa týkajú napríklad dodávok ropy a zemného plynu. Predovšetkým – je to prejav pokrytectva, a navyše – ak Paríž či Berlín netrápilo ich vlastné porušenie obojstranných dohôd, prečo by to malo trápiť Rusko ? Tým skôr, že z Pekingu neraz zaznievajú vyjadrenia o možnosti odkúpiť dodávky strategických surovín od Ruska v akomkoľvek objeme.
Správanie Paríža a vlastne všetkých nadšených podporovateľov zrušenia dodávok Mistralov Rusku je pokrytecké aj preto, že všetky krajiny veselo a bez akýchkoľvek výčitiek svedomia predávajú zbrane a zbraňové systémy komukoľvek, kto o to prejaví záujem. A bez škrupulí zásobujú zbraňami aj rôznych militantov na Blízkom východe, ktorí terorizujú a vraždia civilné obyvateľstvo, neraz prechádzajú na stranu Islamského štátu, údajného nepriateľa bruselskej i washingtonskej administratívy. A to už nemusíme ani spomínať nelegálne dodávky zbraní a zbraňových systémov na Ukrajinu, či už cez Poľsko, alebo tretie krajiny, ktoré nie sú členmi únie či NATO. Nie je žiadnym tajomstvom, že v ukrajinskej občianskej vojne sa objavuje výzbroj, pochádzajúca z Nemecka, Belgicka, Talianska, Francúzska, Izraela či USA.
Pokojné správanie Kremľa a jeho zmierlivý postoj voči nedodržaniu zmluvy zo strany Paríža by nás mali skôr varovať. Môžeme sa smiať nad rozvojom spolupráce krajín BRICS, ale nemôžeme poprieť, že po spolupráci s týmto klubom poškuľujú nielen nečlenské krajiny únie, ale potichu aj tie, čo oficiálne nechcú mať so súčasným Kremľom nič spoločné.
A tak sa jedného dňa môže stať, že Rusko bude pripravené na nahradenie dodávok, ktoré dnes smerujú do krajín únie, a vystaví účet za škody, spôsobené porušením zmluvy o dodávke Mistralov. Vytvorí si systém dvoch-troch hlavných odberateľov surovín (a už dnes na tom pracuje), ktorí budú nakupovať produkciu Ruska, financovať tieto nákupy z vlastných zdrojov, a ďalej budú samostatnými predajcami iným krajinám. Padnú všetky dohody o cenách, dodávkach, garancie a do praxe príde obchod, prísne založený na tom – kto maže, ten jede. Proste – kto zaplatí viac, vyhráva.
Niektorí optimisti možno veria, že ruské dodávky sa dajú nahradiť nákupmi z iných zdrojov. Omyl … krajiny Blízkeho východu by možno dokázali nahradiť väčšinu ruských dodávok, ale určite nie všetky. Nehovoriac o tom, že väčšina týchto krajín sa zmieta v rôznych nepokojoch, vyvolaných špinavou politikou tzv. demokratických veľmocí, a teda ich spoľahlivosť v úlohe strategických dodávateľov je viac než pochybná. Rovnako spľasla aj bridlicová bublina, pretože nikto nestojí o výhľad na mesačnú krajinu, nehovoriac o výslednej cene získanej suroviny, ktorá ju robí prakticky nepredajnou.
Hoci si to nechceme pripustiť, zásluhou výpalníckej politiky niektorých krajín sa mení európska únia na niečo, čoho zmysel najlepšie vyjadrí skratka RVHP – Radujme sa, Veseľme sa, Hovno máme, Podeľme sa …
A mimochodom, ak sa niekto raduje nad tým, že Paríž odstúpil od zmluvy tak, aby Rusku spôsobil škodu … omyl. Pretože súčasťou zmluvy bolo aj sprístupnenie informácií, súvisiacich s výstavbou Mistralov, takže Rusko si ich môže pokojne postaviť vo vlastných lodeniciach. Takže aj v tomto svetle musí každý pochopiť, že krok Paríža je naozaj len prázdnym gestom a dokonalým dôkazom pokrytectva.