Pani učiteľka na jednej základnej škole sa pýtala detí v treťom ročníku, čím by raz chceli byť. Odpoveď jedného žiaka ju šokovala. Chcem byť politikom, povedal jej. A prečo, opýtala sa ho. Preto, lebo politik môže klamať, kradnúť a nič sa mu nestane, odpovedal žiak.
Neskôr zistil, že jej žiak počúval debatu rozhorčeného otca s jeho kamarátmi, no a ako to už u detí býva, zapamätal si práve to, čo by si asi jeho otec najmenej želal. Horšie je, že svojou odpoveďou v škole len potvrdil to, čo všetci vieme a nikto nevieme vyriešiť.
Pamätám si, ako sme sa rehotali na niekdajších päťročniciach, rôznych plánoch, ktoré sa mali splniť … lenže, pamätám si aj to, ako vyplašene pobehovali riaditelia, vedúci či majstri, ak sa plán neplnil. Iste … švindľovalo sa jedna radosť, alebo sa dobiehal plán absurdným pracovným nasadením, kde sa veselo obchádzal zákonník práce, či iné predpisy. Problém je však niekde inde …
Problém je v tom, že v tej dobe pociťovali vyššie postavení ľudkovia aspoň strach z toho, že nedodržia to, k čomu sa zaviazali, alebo boli zaviazaní. Dnes, v tejto údajne zodpovednej dobe, sa nebojí nikto a ničoho. Ak sa pozrieme na predvolebné plány jednotlivých politických strán, veľmi rýchlo zistíme, že nikdy a žiadna strana ich nielen nenaplnila, ale dokonca ani nemala snahu – naplniť. Nemajú ani potrebu vysvetliť, prečo neplnia to, čo predtým sľúbili … ba dokonca necítia ani potrebu, aby sa ospravedlnili za to, že voličov oklamali. Nie, to nepokladajú za potrebné, však plebs môže byť rád, že občas k nemu zhliadnu z výšin svojich funkcií, a milostivo dovolia, aby ich oslovil … či volil.
Pred istým časom sme debatovali pri guláši s kamarátmi, ako je to možné, že najväčšiu kariéru v spoločnosti urobia rôzni (s prepáčením) hajzlíci, ktorým často robil problém aj pravopis, či základy matematiky. Nejako sme to nevedeli pochopiť – čím sprostejší, tým väčšia funkcia. Bývalý profesor povedal, že volebná kandidátka mu pravidelne pripomína vedro zvratkov, a dotýka sa jej s primeraným zhnusením. Asi bude mať v niečom pravdu.
Isté je, že by sme sa mali zastaviť a zamyslieť … pretože výroky detí sú úprimné a obvykle bez postranných záujmov. Proste povedia, čo si myslia, alebo opakujú, čo povedali iní … keď si nedali dospelí pred nimi pozor na jazyk. Problémom je, že pomaly a isto sa nám spoločnosť mení na panoptikum, pretože ani dospievajúca generácia sa netají svojimi postojmi k životu – a mnohí otvorene hovoria, nie je podstatná napríklad vysoká škola a jej zameranie, podstatný je konečný cieľ – diplom, a je úplne jedno, aký.
A ten povrchný pohľad na svet i život ich potom sprevádza každý deň. Dochádza ku komickým situáciam, keď sa príde absolvent uchádzať o prácu, nie je schopný zvládnuť ani základné požiadavky, a nakoniec urazene odchádza – lebo nepokladá za podstatné to, že nie je schopný podávať plnohodnotné výkony, ale uráža ho to, že jeho nadriadeným má byť niekto, kto ten jeho kúsok papiera – nemá. Kedysi ma to zlostilo, dnes na tieto ambiciózne úkazy hľadím skôr s pobavením.
V každom prípade spoločnosť rýchlo upadá. Mnoho vecí sa dnes nerobí pre ľudí, ale skôr pre akési spoločenské uznanie – pozrite, my to pre vás urobíme … my to pre nich urobíme … proste, niektorí a nie je ich málo, si čoraz viac chcú dokazovať svoj status divnými pózami, ktoré vlastne nič neriešia, ba neraz skôr škodia … a deti to po nás opakujú.
Nedávno som sa smial pri známom v jednej reštaurácii. Boli sme tam na pozvanie obchodného partnera, a keď sme odchádzali, stretli sme bývalého parťáka z malého futbalu. Tváril sa zhnusene, no akoby vypil fľašu atramentu … čo sa deje, pýtam sa ho. Ale vieš, varia tu otrasne, doslova si odtrpím pravidelné návštevy tohoto podniku, keď sem chodíme s manželkou. A prečo sem chodíte, keď vám nechutí ? Nooo … vieš, ako to je. Nám síce nechutí, ale chodí sem množstvo významných ľudí, a návšteva tohoto podniku je pokladaná za prejav určitej úrovne, postavenia …
Trhalo mi kútikmi úst … chodiť do nejakého podniku len preto, aby som sa ukázal a platiť stovky eur za nepožívateľné svinstvo na tanieri (hoci módne), to mi pripadá akési zvrátené … doslova šibnuté … asi ako táto doba.