Neviem, ale nemám pocit, že by naše zdravotníctvo financovali majitelia poisťovní, záchranných služieb, nemocníc či polikliník. Ak si dobre pamätám (neviem, možno ma niekto presvedčí, že trpím neznámou formou demencie), tak zdravotníctvo financujú daňoví poplatníci, a malo by byť riadené prostredníctvom príslušného ministerstva. Malo … ale ak ho niekto riadi, tak jedine fiktívne.
Už som to niekde spomínal, v našom zdravotníctve sa na jednej strane plytvá, na druhej strane sa odmieta preplácanie rôznych výkonov a zdravotných pomôcok, ktoré pacienti nevyhnutne potrebujú, alebo sa nastavia podmienky, ktoré vlastne nemôžu splniť. Nie, nie je to na našom Slovensku udivujúce, pretože aj na získanie invalidného dôchodku sú nastavené také podmienky, podľa ktorých by pacient nemal mať aspoň polovicu končatín a orgánov. Ale to je iná téma, a na iný deň …
Takže … máme nemocnicu, máme na parkovisku štyri sanitky. Príde pacientka, ktorú priviezli náhodní okoloidúci, ktorí ju videli, ako sa potáca na chodníku. Nemocnica bola nablízku, a tak nevolali záchrannú službu, ale ako to býva v malom meste zvykom, naložili ju do auta a odviezli na pohotovosť. Chyba, ktorú čoskoro poznajú, pretože nevedia, aké prekvapenie ich čaká.
Najprv behanie po budove a hľadanie lekára, ktorý má službu. Iste, na dverách je napísané meno, vedľa je zvonček, ale hoci zvonia opakovane … nikto neprichádza. Minúta, dve … päť … desať … pätnásť … prebehne okolo upotená sestrička, pán doktor má prípad na oddelení, musíte počkať. Šok prvý … musíte počkať ? Ako, prečo … a hlavne – čakať je jedna vec, ak niekto príde s chrípkou, ale pri človeku, kde vlastne neviete, čo mu je a len na vás pozerá prázdnym pohľadom … hm … polhodina uplynula, sláva – doktor prichádza. Najprv zlostne vyštekne – prečo ste nevolali službu prvej pomoci a išli sem ?
No, je veľmi ťažké, aby ste sa po podobnom začiatku a v zničujúcej horúčave ovládli, navyše čakáte v nemocnici s úplne cudzím človekom, hoci by ste mali byť niekde úplne inde, neustále vám zvoní telefón a ozýva sa v ňom nervózny hlas, ktorý konštatuje, že nemôže čakať, má aj iné povinnosti … a tak na Všemocného v bielom plášti zlostne vyšteknete, aby si láskavo uvedomil, kto ho platí a konečne si začal robiť svoju prácu … pričom mu rázne vysvetlíte, že je vám úplne u prdele jeho osamotenosť na oddelení a dvojjediná úloha, pretože ľudia si povinnosti plnia a platia …
Pacientka potácavo vojde do ambulancie, doktor vykoná základné úkony a vyjde z ambulancie … pani, potrebuje prevoz do inej nemocnice, niekoľko vyšetrení, mohli by ste ju tam odviezť ? Vypleštíte oči … však máte sanitky na parkovisku, nie ? No … máme, ale nie sú naše a nemáme ani vodiča, dokonca ani kľúče od sanitiek. Môžeme zaistiť prevoz, ale budete čakať, pretože sanitka musí prísť zo Zvolena, prípadne Dudiniec, možno až zo Šiah …
Trochu odbočíme … mám známeho, ktorý roky pracoval na záchrannej službe. Doba sa posunula, dostal výpoveď, ale keďže mal nejaké úspory, pomyslel si – zakúpim si riadne vybavenú sanitku, a budem poskytovať potrebné služby … nie, nebudeš … zistil totiž, že pravidlá pre udeľovanie licencií sú nastavené spôsobom, ktorý vyhovuje niekoľkým vyvoleným a nedovoľuje, aby sa medzi nich plietla kde-aká verbež … takže z toho nič nebolo, pretože a teraz použijem aj nie veľmi pekné vyjadrenia – na peniaze z povinných platieb máme vyvolených, a pacient ? Nech drží papuľu, krok a je vôbec rád, že niekto sa (občas) zaujíma o jeho …
Takže, vráťme sa k opakovanej skúsenosti a skúsme ju zhrnúť – pacientka potrebuje prevoz do nemocnice, vzdialenej bezmála tridsať kilometrov. Pred nemocnicou, v ktorej sa nachádza, stoja sanitky, ktoré však nepatria nemocnici, tá nemá ani šoférov, ani ich nemôže použiť. Takže musí byť privolaná sanitka – buď z cieľovej nemocnice, čo znamená zbytočné kilometre navyše, zbytočné čakanie pacientky (čo sa v konečnom dôsledku môže nepriaznivo odraziť na jej stave), a dvojnásobné náklady na poskytnutie tejto služby.
Čí záujem stojí v pozadí tohoto cirkusu, ktorý niekto nazýva optimalizovaným zdravotníctvom ? Ako je možné, že hoci sa oficiálne hovorí o prebytku lôžok, prebytku nemocničných zariadení, tak realita je úplne iná a musia sa pravidelne realizovať úplne zbytočné prevozy do iných zariadení, čo spôsobuje rast výdavkov a neskôr miliardové straty … pokrytecky hodené na krk zdravotníckym zariadeniam, ktoré sú neustále obviňované z nehospodárneho nakladania s prostriedkami …
Skúste si na túto otázku odpovedať a dôjdete k záveru, možno podobného tomu môjmu. Ak niekto vytvorí takýto absurdný systém v zdravotníctve, jediným dôvodom na jeho prevádzkovanie môžu byť jeho vlastnú záujmy, jeho vlastné vrecko a vrecká jeho známych, priateľov a ešte neviem koho …
Nie, nikto ma nepresvedčí, že tzv. racionalizácia zdravotníctva je vykonávaná v prospech pacientov. Nie je, a nikdy tak nebola plánovaná. Pretože v záujme pacienta je poskytnutie pomoci v najkratšom možnom čase, čo najvyššej kvalite, bez ďalších zbytočných komplikácií. Realita dnešného Slovenska je však úplne iná – tvoria sa pravidlá, ktoré cielene bránia riadnemu naplneniu záujmov pacienta, a slúžia k naplneniu záujmov podnikateľských skupín, ktorých minulosť je v nejednom prípade nielen pochybná, ale aj vyvoláva oprávnené podozrenia, či sa nejedná o spolky – mafiánskeho typu, nie nepodobné tým, ktoré polstoročia ruka v ruke s politickými špičkami tunelovali Taliansko.
Nie je žiadnym tajomstvom, že peniaze, ktoré poplatníci dávajú do spoločnej, zdravotníckej pokladničky, často končia úplne inde a nie v zdravotníctve. Nie je tajomstvom, že zdravotné poisťovne sponzorujú rôzne kultúrne a športové podujatia, športové kluby a neskôr pacientom na základe vlastných pravidiel odmietajú hradiť rôzne pomôcky, či zdravotnícke postupy – pretože peniaze použili na iné účely, ako financovanie zdravotníckej starostlivosti. Nie je tajomstvom, že hoci poskytovanie zdravotníckych pomôcok je čiastočne, alebo úplne spoplatnené … na druhej strane sa zo spoločného pokojne financuje liečenie rôznych závislostí, ktoré si pacienti spôsobili vlastným a úmyselným konaním.
Ak chce ísť niekto na futbal alebo do divadla, lístok si ochotne zaplatí. Od zdravotnej poisťovne očakáva, že zaplatí náklady, spojené s jeho liečením – ak to potrebuje. Peniaze pre zdravotníctvo majú mať jedného pána, majú byť dôsledne kontrolované a pokiaľ chce niekto v tomto sektore tvoriť zisk – nikto mu nebráni, ale nech ho tvorí poskytovaním nadštandardných služieb. A potom nech si pokojne financuje aj to, čo s poskytovaním zdravotnej starostlivosti vôbec nesúvisí.
Iste, plne chápem, prečo sa na Slovensku poisťovne nehrnú do kšeftu s nadštandardnými službami. Majú strach, že by sa neuživili … ostatne, ani sa v tomto ohľade veľmi nemýlia. Nevidím však žiadny dôvod, aby sa peniazmi plytvalo, ohrozovalo zdravie pacienta či okliešťovali služby v jeho prospech len preto, aby sa nejaké “ svine “ mohli bahniť v bazénoch luxusných víl, opekať sa na luxusných jachtách, či chodili lyžovať do St.Moritzu.
Lekár, nemocnica, sanitka … tu majú byť pre ľudí, a nie ľudia – pre nich.