Súčasný systém zdravotných poisťovní neslúži nikomu, okrem ich majiteľov. Všetko je nastavené diskriminačne na základe – občan platiť musí (ináč bude mať vážne problémy, a nielen zdravotné), naopak poisťovňa si môže zvoliť, čo zaplatí a čo zase nie … pričom pacient nemá žiadnu šancu, aby sa proti jej svojvôli bránil a chránil svoje záujmy. Narazí na zástupy právnikov (platených z jeho povinných odvodov), nedostatok času (ak je jeho zdravotný problém vážnejší) a nedostatok financií (ak potrebuje právne zastúpenie)
Skúsme sa zamyslieť nad poplatkami u lekárov ? Prečo bol napríklad zrušený poplatok za objednanie u lekára, teda presný termín vyšetrenia ? Kto si myslí, že za tým bolo sociálne myslenie súčasnej politickej elity, mal by sa nad sebou zamyslieť, pretože podobná naivita je prípustná len u násťročných.
Patrím medzi ľudí, ktorým sa nikdy a nikde nechcelo veľmi čakať, keďže mám vážnejšie chorého člena rodiny, ktorý už navyše ťahá k deviatemu krížiku, a teda aj jeho fyzické možnosti sú značne obmedzené. Každé tri mesiace musí ísť na kontrolu k odbornému lekárovi, čo v praxi znamená budíček o štvrtej ráno, osemdesiat kilometrov jazdy, a potom už len úpenlivé prosby v duchu, aby bolo pred (ešte zatvoreným strediskom) čo najmenej čakajúcich spolutrpiteľov, pričom niektorí tam podľa vlastných slov prichádzajú už o pol piatej ráno, hoci sa stredisko otvára o siedmej.
Na každého pacienta potrebuje lekár približne tridsať minút. V lepšom prípade sme okolo piateho miesta v poradí, obvykle však nad šťastnou desiatkou. Najčastejšie sa pohybujeme okolo pätnásteho až dvadsiateho miesta. Okrem ľudí v poradí priebežne prichádzajú aj pacienti z neďalekej nemocnice, ktorí majú prednostné ošetrenie. Výsledok ? Ak odchádzame domov o druhej, môžeme večer pripraviť ohňostroj. Obvykle však odchádzame o štvrtej – pol piatej poobede.
Kým sa dalo objednávať na termín za poplatok, museli sme sa objednávať prvý pondelok po kontrole, pričom objednali prvých tridsať volajúcich, alebo priamo zúčastnených. Ostatní mali smolu. Často sme sa nedovolali, inokedy už bolo všetko obsadené. Príčina ?
Veľmi jednoduchá – nedostatok ambulantných lekárov v danom odbore. Výber ? Žiadna šanca. Nemáte si z čoho vyberať, pretože k iným lekárom je približne rovnaká vzdialenosť, sú rovnako preťažení a nových pacientov jednoducho odmietajú.
Pacient si dnes pripadá ako sponzor podvodníkov a špekulantov v zdravotníctve. Ambulancie v miestnej nemocnici zrušia, pretože sú údajne nerentabilné. Čo na tom, že tam chodia ľudia zo širokého okolia, a lekári pomaly nemajú čas na obed. Jednoducho ich presunú do iného mesta, k inému – tiež preťaženému lekárovi, a peniažky si pekne ulejú bokom – napríklad na modernizáciu či výstavbu vlastných budov, sponzorovanie rôznych sprostostí, nesúvisiacich s lekárskou starostlivosťou a podobne. Pacient nezaujíma nikoho, s výnimkou účtovníka, ktorý kontroluje, či si svoju platobnú povinnosť splnil načas.
Takže – prečo boli vlastne zrušené platené termíny ? Pretože odhaľovali skutočný stav slovenského zdravotníctva, nemilosrdnú realitu, že súčasný systém je nastavený len na jedno – legalizované okrádanie platiteľa.
Vôbec to nesúvisí s údajnou diskrimináciou. Z vlastnej skúsenosti viem, že termíny sme platili hlavne tí, ktorí sme boli ako doprovod starších príbuzných, už neschopných stráviť v čakárni dlhé hodiny. Lenže, pre tento štát sú starší ľudia, pacienti či dôchodcovia už len neželanou príťažou. Nemôže ich už obrať o žiadne peniaze, naopak im musí vracať z toho, čo dlhé roky inkasoval.
A tak sa vymýšľajú rôzne hlúposti, limity a podobne. Napríklad neskorší vek odchodu do dôchodku, ktorý sa navonok obhajuje vyšším vekom dožitia, ale skutočnou príčinou je nedostatok financií v sociálnom systéme, ktorý zdevastovali rôzni “ odborníci “ s politickým pozadím. A keďže to nemôže nikto oficiálne priznať, podmienky sa nastavujú tak, aby sa pacient svojho nároku podľa možnosti – nedožil. Na rovnakom princípe je postavený aj samotný trojpilierový dôchodkový systém – platiť a nedožiť.
Zlatým klincom programu sú pravidelné vresky o nevýhodnosti účasti v tomto systéme. Fraška, ktorá vlastne len potvrdzuje, že niekto má nedostatok financií, a nevie prijateľným spôsobom čerpať z toho, čo mu vlastne nepatrí. Nemôže siahnuť na cudzie peniaze tak, ako kedysi pri ozdravení bánk urobil niekto iný, a vôbec nepochybujem, že tie peniaze sa nikdy nevrátili.
Platiť či neplatiť ? Za prednostné termíny – prečo nie. Otázkou však je, komu za termín zaplatíte, ak má deň 24 hodín, a lekárov je nedostatok. Hoci, možno by som mal návrh, ako by sa dala celá vec riešiť, a dokonca aj štát by mal viac peňazí. Čo tak zaviesť povinný systém celoživotného vzdelávania v medicíne, samozrejme plateného (aby mohli poisťovne a politici ďalej klamať a plytvať peniazmi na nezmysly), ktorý by končil riadnou skúškou vo všetkých oblastiach medicíny (s výnimkou patológie, sotva sa bude niekto sám pitvať) … a potom už len stačí postaviť budovy s prázdnymi ambulanciami a vybavením, ktoré sa môžu prenajímať pacientom za symbolický poplatok, aby si mohli svojpomocne liečiť svoje “ boľačky „.