Euro-americký boj proti islamskému štátu je fraškou, ktorá stojí tisíce obetí. Pretože všetky zásahy členských krajín NATO v područí Bieleho domu sú zjavne neúspešné z úplne iných dôvodov, než vojenských schopností nepriateľa. Pri pohľade na súčasnú situáciu a doslova hysterické vystrájanie médií v súvislosti s utečencami, sa dá konštatovať jedno – nikto nezasiahne proti islamskému štátu naplno, pokiaľ nebude odstavený od moci sýrsky prezident Asad.
Boj proti islamskému štátu a jeho rozpínavosti je zámerne obmedzený len na jeho udržanie mimo Turecka, a ostatných spojencov Bieleho domu. Najvyšší predstavitelia (údajne) demokratických krajín vytvorili obrovskú klietku, z ktorej zúfalo uteká obyvateľstvo pred fanatikmi z islamského štátu, a táto klietka nebude rozobratá, pokiaľ sa nepodarí zlikvidovať Asada.
Preto sa dnes organizujú rôzne humanitárne kampane, ktoré majú upriamiť pozornosť na utečencov, a naopak zabrániť, aby ktokoľvek pochopil skutočné ciele politiky na Blízkom východe. Euro-americké elity chcú naplniť svoje ciele, a mier je pre ne len vedľajším cieľom, ktorý nemá prioritu v ich zámeroch.
Celkom zaujímavo vyzerá v týchto súvislostiach aj správanie utečencov. Pretože s týmito ľuďmi zaplavila európsky kontinent aj vlna násilia, kde mnohí z týchto utečencov nepôsobia ako slušní, vzdelaní ľudia, ale skôr ako vagabundi najhrubšieho zrna. Od začiatku majú úplne jasno v tom, čo chcú dosiahnuť, a idú si za svojím cieľom bezohľadne, s využitím akýchkoľvek prostriedkov, vrátane ohrozenia vlastných detí a žien. Takto sa nesprávajú ľudia, prosiaci o pomoc, ale skôr vydierači. Prečo ?
Človek, ktorý hľadá bezpečný úkryt pre seba i rodinu, si veľmi nevyberá. Avšak v prípade týchto utečencov je všetko čudné. Ak sa pozrieme na ich ciele, skoro výhradne sa chcú dostať do Nemecka, alebo Veľkej Británie. Platia závratné sumy za to, aby sa dostali do svojho cieľa, a pokiaľ ich zámer čokoľvek ohrozuje, správajú sa ako divé zvery, odtrhnuté z reťaze. Iste, asi by sme mali byť šťastní, že ich cieľom nie je Slovensko … či Česko, Maďarsko, Rakúsko, Poľsko.
Ale … ak sa pozrieme na tieto udalosti, a spojíme ich s dianím na Ukrajine, kde sa tiež krajiny únie veľmi nesnažia o nastolenie mieru, ale skôr dosiahnutie izolácie a oslabenia Ruska, tak tu veľa dôvodov na pokojný spánok nie je. Skôr naopak. Demonštratívne prejazdy amerických kolón cez krajiny bývalej Varšavskej zmluvy skôr pôsobia ako testovanie nálad obyvateľstva v týchto krajinách. Obyvateľstva, ktoré má zjavne iný pohľad na dianie vo svete, než politické špičky, ktoré si hocikto kúpi za pár zelených papierikov.
Na mňa pôsobí celý tento vývoj vo svete ako plán … plán, ktorého cieľom je presvedčiť nedôverčivé obyvateľstvo východnej a strednej Európy, že je nevyhnutné, aby sa na území týchto krajín postavili a prevádzkovali vojenské základne NATO (čiže americké základne) … aby obyvateľstvo doslova prosilo o ich zriadenie a nepochybovalo, aký je skutočný účel týchto základní. Kolonizácia stredu a východu kontinentu, a príprava na vojenský konflikt – s Ruskom.
A na záver – ak sa utečenci dostanú tam, kde sa tak veľmi túžia dostať … a vzrastie kriminalita (čo sa už dnes reálne deje, vedeli by o tom hovoriť vo Francúzsku, Maďarsku, či severských krajinách), opäť vzniknú dôvody na ďalšie oklieštenie občianskych práv a slobôd. Tak, ako vznikli v Spojených štátoch po zrútení WTC.