Ruská iniciatíva v súvislosti so Sýriou poriadne vystrašila Biely dom, a hlavne ohrozila jeho plány. Nečudo, však americkej administratíve nejde o pokoj na Blízkom východe, ale hlavným a jediným cieľom je zvrhnutie sýrskeho prezidenta, bez ohľadu na počet obetí.
Len si pripomeňme, že po páde dvojičiek v New Yorku stačilo niekoľko mesiacov, aby sa rovnaká administratíva rozhodla na “ demokratický “ zásah proti Iraku, na základe falošných obvinení vtedajšieho prezidenta G.Busha. V prípade islamského štátu, únosov a vraždenia rukojemníkov je však reakcia úplne iná. Islamský štát vraždí, znásilňuje, ničí kultúrne pamiatky, snaží sa rozširovať svoje územie … ale medzinárodné spoločenstvo pod vedením Bieleho domu len prešľapuje na mieste, kde-tu zhodí pár bômb (ktoré aj v prípade zásahu zabíjajú skôr nevinných civilistov), a má kopec prázdnych rečí o nebezpečenstve, ktoré nás ohrozuje … nič viac.
Doteraz stálo Rusko viac-menej bokom. Slovne síce podporovalo režim, ktorý sa snažia Američania za každú cenu zvrhnúť, ale okrem predaja niekoľkých druhov zbraní do vývoja výraznejšie nezasahovalo. Akurát pri nejednej príležitosti upozornilo, že zmena pomerov v Sýrii je vecou obyvateľov krajiny, a necitlivý zásah zvonku by mohol dopadnúť úplne rovnako, ako v prípade Iraku a Líbye – teda skončiť občianskou vojnou. Nikto nechcel počúvať, a výsledok dnes vidíme.
Základ jednotiek, ktorými disponuje islamský štát, tvoria extrémisti, vyzbrojení Američanmi proti sýrskemu režimu. V podstate sa dá povedať, že Bielym domom riadený a financovaný prevrat sa vymkol spod kontroly, prevahu získali fanatici, ktorí sa nezastavia pred ničím.
Prečo sa zrazu Rusko rozhodlo, že začne konať ? Zlé jazyky hovoria, že Turecko začína byť dianím okolo islamského štátu ohrozené oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá. Pretože Ankara sa skryla pod dáždnik medzinárodnej koalície, a začala si vybavovať osobné účty s Kurdami, celkom reálne hrozí zmena rovnováhy síl. Čo ak Kurdi obrátia list, a vo vlastnom záujme sa postavia na stranu islamského štátu, aby definitívne ukončili útlak, ktorému dlhé desaťročia čelia ? Čo ak Kurdi oplatia bývalým spojencom ich láskavosti a podporu vo forme prázdnych sľubov z čias boja proti Iraku, keď im sľubovali pomoc pri naplnení sna o nezávislosti a nakoniec sa na nich vykašľali ?
Je proti ruským záujmom, aby bolo Turecko ohrozené. Bez ohľadu na to, že Turecko je členom NATO, pre Kremeľ je výhodnejšie zasiahnuť a zdanlivo podporiť konkurenta, než riskovať, že sa Turecko ocitne vo víre vojnového konfliktu, a všetky ruské plány, súvisiace s Tureckom by boli – zmarené.
Preto je pochopiteľné znepokojenie Bieleho domu. Ruská aktivita narušila jeho plány, ktoré stoja na strašení európskeho kontinentu bubákom islamského štátu. Nehovoriac o obave, že Rusko môže náhodne odhaliť, aká je skutočná činnosť medzinárodnej koalície. Napríklad aj to, že spojenci vlastne proti islamskému štátu nebojujú. Mohlo by odhaliť, že stiahnutie niektorých jednotiek z aktivít v tejto oblasti nebolo motivované údržbou techniky, či potrebou odpočinku pre personál, ale naopak – zistením, že krajina akosi bojuje na nesprávnej strane, čo by jej špičkám nemusel voliči tolerovať.
Pretože, aj keď sa to skorumpované demokratické médiá snažia ignorovať, čoraz viac presakujú na svetlo sveta informácie, že medzinárodná koalícia bojuje proti – nepriateľom islamského štátu. “ Nechtiac “ bombarduje ich pozície, predáva cestou tretích krajín zbrane pre islamských fanatikov … čo jej samozrejme nebráni predávať zbrane aj bojovníkom proti islamskému štátu – však sa treba poistiť, nie ?
Čo sa teda stane, ak by Rusko naozaj zasiahlo ? Medzinárodná koalícia by bola nútená prestať šaškovať, a musela by robiť to, o čom teraz len hovorí – naplno zasiahnuť do vývoja, aby sa situácia neobrátila proti nej, a Rusko nezlizlo smotanu za upokojenie situácie v regióne. Dá sa predpokladať, že pokoj v celej oblasti by bol veľmi rýchlo obnovený. Pri moci by ostal prezident Asad … pomaly by ustal prúd utečencov, valiacich sa do Európy.
Šialená predstava ? No, pre Brusel a Biely dom, potichúčky plánujúce nastolenie svetového “ poriadku “ – je to skôr katastrofický scenár. Všetky ich plány by skončili na smetisku dejín.
Nie, to rozhodne nesmú demokratickí mierotvorcovia pripustiť … čo tam po nejakých obetiach na životoch, však planéta je aj tak preľudnená, nie ?