Na moje upozornenie ohľadom A.Kovnera som dostal pomerne zaujímavé reakcie. Prečo som ho pripomenul ? Z jednoduchého dôvodu – neželám si, aby sa niekto v mojom mene ospravedlňoval za holokaust, s ktorým nemám absolútne nič spoločné, a na druhej strane toleroval, že v Izraeli je národným hrdinom človek, ktorý sa neskryte pokúsil o realizáciu holokaustu, v čom ho zastavila len náhoda …
Zločinec je pre mňa zločincom, nech je oblečený do akejkoľvek farby. Myšlienka nie je zločinom, ale pokus o spáchanie zločinu už trestný je – a to vo všetkých civilizovaných krajinách, dokonca aj diktatúrach.
Vinníkovi, ktorý sa vie ospravedlniť, zatlieskam kedykoľvek. Ale žiadať od nevinného, aby sa ospravedlnil za cudzie viny, to pokladám za bezočivosť. Tým skôr, že ospravedlnenie očakáva niekto, kto má za sebou desaťročia prelievania krvi, násilia, útlaku a obmedzovania práv iného národa na sebaurčenie.
Áno, správanie svetového spoločenstva voči Izraelu pokladám za hanebné. Tým skôr, že niekto moralizuje nad výstavbou ruských základní na ruskom území, ale vôbec mu nevadia nelegálne izraelské osady – na palestínskom území. Izrael roky zneužíva holokaust na vydieranie svetového spoločenstva, a neustále s tým dosahuje úspechy. Skúste si predstaviť, ako by reagovala verejnosť, ak by niekto žiadal od Vatikánu, aby sa neustále ospravedlňoval za zločiny inkvizície … každý by kričal, bolo to veľmi dávno – zabudnime.
Keď si už pripomíname výročie holokaustu, mali by sme si pripomenúť aj inú tragédiu – masaker v Sabre a Šatíle, ktorý sa odohral 16.-18.septembra 1982. Vinníci nikdy neboli potrestaní. Mali by sme si pripomenúť, že Izrael dodnes beztrestne blokuje snahu Palestínčanov o vlastný štát. Mali by sme si pripomenúť vystrájanie Mossadu po tragédii na olympiáde v Mníchove, kde sa stal obeťou aj nevinný čašník, ktorého jedinou vinou bolo, že sa podobal na teroristu. Operácia Boží hnev je dodnes hanebnou škvrnou novodobej histórie.
Som za potrestanie všetkých zločinov bez výnimky. Ale kto opláca zločin iným zločinom, nezaslúži si žiadny súcit. A chápem, prečo sa mu pravda – nepáči. Ono to tak vo svete je zariadené – pre smeť v cudzom oku sa často nevidí brvno vo vlastnom. Len sa ľudia nakoniec divia, keď sa im vlastná obojakosť a pokrytectvo – vypomstí.