Výroky (nielen) slovenských novinárov na adresu schválenia kvót a sankcií v prípade odmietnutia imigrantov mi pripomínajú vystupovanie ministra propagandy Tretej ríše Goebbelsa, či niekdajší stranícky denník NSDAP Volkischer Beobachter. Nech by urobil vodca a strana čokoľvek, je to pre nemecký (dnes bruselský) národ to najlepšie, čo mohol zažiť … akurát, že … bruselský národ – neexistuje, hoci je dnes viac než jasné jedno – výroky mnohých kritikov Bruselu, že začína budovať európsku diktatúru, sú viac než pravdivé.
Sen šialenca o Tretej ríši stál svet vyše päťdesiat miliónov životov, dlhé roky biedy, utrpenia, jeho výsledkom bolo rozdelenie či skôr oddelenie národov na európskom kontinente železnou oponou … nehovoriac o tom, že po oficiálnom zániku socialistického tábora roky ďalšieho vývoja jasne potvrdili, ako to naozaj bolo – ten plot bol obojstranný, v súboji ideológií vôbec nešlo o slobodu, demokraciu a ľudské práva. Išlo len o ovládnutie územia, ovládnutie krajín a zotročenie národov v mene veľkokapitálu.
Nie, to vôbec nie je o utopistických víziách K.Marxa, ktoré skúsil uviesť do praxe nemeckým kapitálom financovaný a do cárskeho Ruska dovezený V.I.Lenin. Za barbarské zločiny boľševizmu, a éru temna reprezentovanú Stalinom, ktorá priniesla milióny obetí na životoch, nesú rovnako zodpovednosť presne tí istí ľudia, ktorí sa neskôr chceli inštalovať do pozície bojovníkov proti diktatúre a hrôzovláde ľudí, ktorí sa označovali za komunistov a budovateľov spoločnosti, ktorá mala údajne priniesť skutočnú rovnosť medzi ľuďmi, bez ohľadu na ich pôvod.
Chceli by zabudnúť, ale nemôžu, lebo iní nezabudnú – beštiu boľševizmu v Rusku vypustili tí, ktorí nevedeli Rusko – ovládnuť.
Bruselskí úradníci pomaly varia žabu v hrnci, a dúfajú, že si to nikto nevšimne. Potichu robia kroky, ktoré majú viesť k okliešteniu práv národov a ich nezávislosti, pomaly budujú to, čo naši predkovia obetovaním svojich životov odmietli – Štvrtú ríšu. Médiá sú už dávno skorumpované, žurnalistika stratila svoje poctivé meno … a dnes o morálke kážu mastné hlavy s brkom za uchom, ktoré tlieskajú tomu, že ak prejavíme svoj názor a odmietneme diktát – zaplatíme pokutu. Nič nesvedčí lepšie o ich skutočnej minulosti, ako práve dnešné správanie a servilné prisluhovanie bruselskému režimu. Potvrdzujú, že u nejedného z nich nie je žiadnou náhodou, keď ich profesný životopis začína rokom 1989, hoci v tom roku už dávno mali “ sladkých “ osemnásť za sebou.
Chceme zanechať našim deťom lepší svet ? Tak nedovoľme, aby táto krajina skončila v rukách bruselských podvodníkov Nedovoľme, aby došlo k tomu, čo je dôvodom blížiaceho sa plebiscitu vo Veľkej Británii – vznik impéria pod vedením Nemecka. Zamyslime sa … čo by nám povedali naši dedovia ?
A ak to bude treba – vyžeňme všetkých kolaborantov, ktorí tento národ predávajú …