Podaj žobrákovi palicu, hneď ti ukáže, ako sa s ňou vie oháňať … pri čítaní absurdných výrokov predstaviteľov Ukrajiny by som zo slovenskej vlády vyhodil každého, kto si s nimi podal ruku … jednak je to zahanbujúce, a jednak by som mal obavy, aby sa šialenstvo kyjevskej verchušky nešírilo mimo hraníc Ukrajiny
Doslova záplavy bahna nahádzala na Rusko ukrajinská vrchnosť tesne po zaistení dodávok plynu na zimné obdobie. Hrýzť ruku, ktorá kŕmi, môže len úplný šialenec a zdá sa, že na Ukrajine práve takí ľudia sú pri moci. A povedzme si otvorene, Ukrajina bude mať túto zimu dodávky plynu len preto, že ich bude platiť európska únia, a preto, že sa jej územie zatiaľ nedá obísť pri plnení záväzkov Ruska voči európskym partnerom. Hoci … ak by ma niekto vydieral podobne, ako dnes tzv. civilizovaná Európa vydiera Rusko, asi by som na akékoľvek zmluvy – jednoducho kašlal. Našťastie … nie som pri moci, a ani nikdy nebudem.
Výroky Porošenka, Jaceňuka alebo Turčynova vyvolávajú obavy, či títo ľudia nemajú vážne zdravotné, alebo skôr duševné problémy. Ich agresivita rastie priamoúmerne s tým, ako zisťujú, že pre európske štruktúry sú len lacným nástrojom, ktorý je možné kedykoľvek odhodiť na smetisko.
Rusko zostáva jednou z hlavných vojenských a teroristických hrozieb pre svetové spoločenstvo … výrok O.Turčynova.
Skúsme sa teda pozrieť, kto je vlastne O.Turčynov. V roku 2005 sa stal prvým, civilným riaditeľom SBU.(Služba bezpečnosti Ukrajiny) O rok neskôr bol obvinený, že nechal zničiť spisy na Semiona Mogileviča, ktorý bol považovaný za šéfa ruskej mafie. Po štyroch mesiacoch bolo obvinenie zamietnuté, ale dokumenty WikiLeaks okrem iného uviedli aj to, že Turčynov nechal zničiť aj spisy, ktoré dokazovali prepojenie J.Tymošenkovej na S.Mogileviča. Celkovo mal Turčynov asi veľkú smolu pri výbere partnerov v politike, lebo už v roku 1999 opustil ukrajinský parlament i stranu, ktorú vtedy zastupoval – pre Lazarenkov škandál. Neskôr spolupracoval v politike s Blokom J.Tymošenkovej, ktorý ho podporil pri voľbách v roku 2002, aj neskôr v roku 2006.
V roku 2014 sa po známych udalostiach na Majdane stal Turčynov dočasným prezidentom Ukrajiny. Neskôr sa objavili pochybnosti, či bolo odvolanie Janukovyča v súlade s ukrajinskou ústavou. Čo sa naozaj dialo počas odvolávania Janukovyča, to sotva niekto odhalí. Isté je, že dodnes sa ozývajú hlasy, že postup odvolania bol nezákonný, poslanci hlasovali pod nátlakom a aj tak nakoniec nebolo dosť hlasov, ktoré by potvrdili platnosť hlasovania. Niektoré zdroje sa však zhodujú v názore, že zlyhala aj európska únia ako účastník dohôd, ktoré mali zabezpečiť prímerie po udalostiach na Majdane.
Dnes je situácia iná, oveľa komplikovanejšia, na čom má nepochybne podiel nielen Kyjev, ale aj Brusel. Navyše sa potvrdzuje názor niektorých politológov, že únia si nemôže dovoliť dlhotrvajúci spor s Ruskom, a je len otázkou času, kedy hodí cez palubu svojich súčasných spojencov v Kyjeve. Prečo ? Pretože zlyhali a nedokázali splniť úlohy, ktoré dostali.
Po kyjevskom prevrate došlo k udalostiam na Kryme. Tie skončili referendom, odtrhnutím od Ukrajiny a následným pričlenením k Rusku. Koľko bolo v tom období ruských vojakov na Kryme ? Niektoré tvrdia, že okolo šesťtisíc, iní odhadujú ruskú účasť na tridsaťtisíc. V každom prípade, Kremeľ nebol nútený posielať vojakov na Krym, keďže mal svoje jednotky umiestnené na námornej základni, rozkladajúcej sa priamo na území Krymu. A používanej na základe rusko-ukrajinskej dohody, podľa ktorej malo Rusko právo na užívanie základne výmenou za dodávky lacnejšieho plynu.
Iste, nielen J.Tymošenková spochybnila platnosť tejto dohody … lenže v politike je to podobné, ako napríklad v reštaurácii – zbytočne budete po konzumácii jedla vykrikovať, že bolo nechutné a drahé – zaplatiť musíte. Nehovoriac o tom, že Janukovyčova dohoda s Ruskom bola zjavne výhodnejšia, ako predtým podpísaná dohoda J.Tymošenkovej, ktorá napokon skončila vo väzení.
Ak chceme hodnotiť správanie Ruska v otázke Krymu, skúsme sa pozrieť na správanie USA v otázke Panamy. Manuel Noriega bol dlhé roky spojencom Bieleho domu a pracoval pre CIA. Presnejšie – do roku 1989. Vtedy na základe obvinenia Noriegu zo špionáže pre Kubu vtrhli americké jednotky do Panamy (nezávislého a suverénneho štátu) a po krátkych ťahaniciach ho zatkli, odviezli na Floridu, súdili a uväznili. Dostal štyridsať rokov, ktoré mu neskôr boli “ veľkodušne “ skrátené o jednu štvrtinu. Biely dom sa obhajoval známym tvrdením, že chránil americké záujmy.
No, na Kryme to urobilo aj Rusko – chránilo svoje záujmy.
Problémom súčasnej ukrajinskej vrchnosti však je, že Bielemu domu i Bruselu klapli zuby naprázdno. Nepodarilo sa získanie základne čiernomorskej flotily, v krajine zúri krvavý konflikt, podpora súčasnej vlády postupne klesá … a na nejaké členstvo Ukrajiny v únii, alebo severoatlantickej aliancii sa dá rovno – zabudnúť. Aspoň na dlhšiu dobu určite. Čo teda ostalo ?
Komplici z nevydarenej lumpačky … ľudia, ktorí nedokázali naplniť predstavy svojich pánov, a na druhej strane sú navyše hrozbou, že môžu raz odhaliť pozadie diania na Majdane. Vedia to všetci – Jaceňuk, Turčynov i Porošenko. Ide im o všetko … a nielen o kariéru, ale časom môže ísť aj o slobodu. Navyše, radoví Ukrajinci nepatria príliš do skupiny tolerantných národov, a ich zmysel pre pomstu je niekedy udivujúci.
A tak skúšajú zúfalci z Kyjeva vyprovokovať Rusko k nejakému kroku, ktorý by opätovne upútal pozornosť sveta, a im dal čas navyše. Čas, ktorý im umožní, aby sa dostatočne zabezpečili pre budúcnosť …