Petro do hory volal, i bakuľa priletela . . . na cestu do väzenia a zabudnutia

1. októbra 2015, cudzinec, Nezaradené

Priznám sa, doteraz som si myslel, že nikto nemôže mať horších nominantov na pozíciu prezidenta, než Slovensko. Mýlil som sa … Ukrajina nás predbehla doslova raketovým tempom, a stačil na to jediný človiečik, zafúľaný od čokolády …

Ako sa do hory volá, tak sa aj ozve … hoci v prípade Petra Porošenka skôr platí, že do hory volal a bakuľa mu späť … na cestu do väzenia a zabudnutia priletela. Dúfam, že ho netrafila niekde … pretože ak áno, začínam sa desiť, čo je schopný tento človek ešte vypustiť z úst.

Ostáva však nevyriešený problém. Občianska vojna na Ukrajine – ako zastaviť tento absurdný konflikt. Napriek mediálnym kombináciam, v ktorých pozadí stojí režim v Bielom dome, je totiž jasné jedno – tzv. proruskí povstalci v Donbase a Luhansku ani tak nemajú záujem na vytvorení bábkových, nezávislých republík, ktoré by boli riadené Kremľom, ako skôr trvajú na zmene pomerov v Kyjeve, odchode súčasnej vlády, zloženej z rôznych privandrovalcov a hľadaných zločincov, ktorým bolo účelovo udelené ukrajinské občianstvo.

Obvinenie Ruska, že podporou povstalcov bráni Ukrajine na ceste do EÚ a NATO, tiež kríva na obe nohy. Predovšetkým, na východe Ukrajiny nie je averzia voči únii zapríčinená veľkou ruskou menšinou, ale skôr poznaním toho, čo vstup do únie priniesol krajinám východnej a strednej Európy. Mnohí Ukrajinci sú rozhodne proti tomu, aby ich životy riadil Kremeľ, ale rovnako nestoja ani o to, aby na miesto Kremľa nastúpil – Brusel. Na druhej strane však priznávajú, že nebyť výdatnej ruskej podpory, Ukrajina by už dávno zbankrotovala.

Preto netreba hľadať v prípade Ukrajiny zložité riešenia. Pozícia Porošenka, Jaceňuka a ich spoločníkov je na Ukrajine už aj tak neudržateľná, a je len otázkou času, kedy budú musieť odísť – či už z vlastnej vôle a dobrovoľne, alebo novým Majdanom s nedoziernymi následkami.

Minské dohody sú v podstate len bezcenným zdrapom papiera, hlavne zásluhou politiky Bruselu a jeho podlízavého postoja k Bielemu domu. Očakávať, že plnenie dohôd bude založené na princípe – oni musia všetko splniť do bodky, a my len to, čo sa nám hodí – môže len veľmi arogantný človek, alebo naivný politik. Otázku Krymu je zbytočné vyťahovať, pretože jeho súčasný status je priamym následkom mlčania veľmocí pri prvých snahách o samostatnosť Krymu začiatkom 90.rokov, kedy práve Kyjev neskryto vydieral za pomoci vyhrážok vojenským zásahom … a neskôr nepremyslenej podpory ľudí počas Euromajdanu, kde došlo k mnohým obetiam na životoch … a vinníci neboli dodnes odhalení, čo je vzhľadom na minulé praktiky Washingtonu aj pochopiteľné. A netreba si robiť ilúzie, veľa zla narobil v tomto smere aj precedens Kosovo.

Referendum na Kryme a neskoršie pričlenenie k Rusku definitívne znemožnili dosiahnutie cieľa, ktorým bolo získanie ruskej čiernomorskej základne pre potreby NATO, či skôr americkej administratívy. O Ukrajinu vlastne nikto nestál, vzhľadom na jej ekonomickú situáciu je členstvo v únii prakticky nereálne, a únia navyše nemá zdroje, ktorými by bola schopná postaviť ukrajinskú ekonomiku na nohy.

Jediným vhodným riešením by bola nová dohoda medzi znepriatelenými stranami, sprostredkovaná za pomoci Bruselu a aktívnej účasti Kremľa, pričom Washington by bol z akýchkoľvek rokovaní vylúčený. Ukrajina je na európskom kontinente, a účasť Bieleho domu ešte nikde neviedla k nastoleniu pokoja a mieru … a práve pokoj a mier potrebuje celá Európa najviac. Hlavne v situácii, kedy únia nezvládla finančnú krízu, a na kontinent sa doslova valia desaťtisíce utečencov z krajín, kde špinavá politika veľmocí (a žiaľ, hlavne Bieleho domu) vyvolala krvavé, občianske vojny. Pre Európu majú byť prioritou európske problémy, a nie záujmy Bieleho domu.

O Ukrajine majú rozhodovať len Ukrajinci. Nie je podstatné, či náležia alebo nie k akejkoľvek menšine, žijúcej na Ukrajine, ale je to ich výsadné právo. Ak chceme pochopiť ich situáciu, spomeňme si, koľko zla narobila jediná veta bezočivej M.Albrightovej na adresu Slovenska. Je najvyšší čas, aby aj Biely dom dostal jasný signál, že ak bolo Slovensko údajnou čiernou dierou na mape Európy (slovami emigrantskej špiny v jeho službách), tak USA sú čiernou škvrnou na mape celého sveta !

A pre pokoj na európskom kontinente je potrebný ešte jeden krok – zrušenie všetkých amerických základní, ktoré sa tu nachádzajú a odoslanie amerických vojakov tam, kde patria – do ich vlasti. V Európe nemajú čo robiť … a každý návštevník je po troch dňoch ako ryba – páchne.

Pre Európu je potrebné, aby sa Ukrajina nerozštiepila na viacero nestabilných štátikov, s pochybnými vládcami a ideami. Ale na Krym musí Kyjev definitívne zabudnúť … jeho strata nie je následkom politiky Kremľa, ale naopak chýb Kyjeva vo vzťahu ku Krymu. Je potrebné, aby sa zachránilo to, čo sa ešte zachrániť dá.