Každý ľudský život je nenahraditeľný … ak sa teda dnes vykrikuje Rusku, koľko civilných obetí mali prvé nálety na pozície Islamského štátu, skúsme sa pozrieť na výsledky koalície pod vedením USA, ktoré zverejnili účastníci medzinárodného novinárskeho projektu Airwars. Účastníci projektu odhadujú, že za prvý rok aktivity koalície bolo pri náletoch zabitých od 489 do 1247 civilistov.
Prečo nikto nespomenul túto štatistiku ? Asi preto, že sme údajnými spojencami Bieleho domu v NATO. Hovorím údajnými, pretože minulosť neraz potvrdila, aká vratká je americká ruka priateľstva, presnejšie – je priateľská len dovtedy, kým na svojom “ priateľstve “ vie zarobiť. Veľa by o tom vedel povedať nebohý S.Husajn.
A morálke Bieleho domu a americkej vlády veľa napovedajú aj slová M.Albrightovej, ktoré vyslovila v rozhovore s L.Stahlovou, keď konštatovala, že polmilióna mŕtvych irackých detí je primeraná cena za to, že americkí chlapci nebudú musieť znova rukovať do Iraku.
Česká rodáčka (ktorá svoje pôvodné meno Marie Jana Korbelová zmenila len nevdojak) však akosi pozabudla na skutočnosť, že počas vojny Iraku s Iránom poskytoval Biely dom podporu práve režimu S.Husajna, či už vo forme dodávok zbraní a vojenského materiálu (a údajne aj zanedbateľného množstva chemických zbraní), ako aj podporu vo forme účasti amerických pilotov na akciách irackých lietadiel nad územím Iránu. Zrejme aj obete týchto aktivít boli pre Biely dom prijateľné … pretože o nich nikto nehovorí. Presnejšie, občas sa pripomenú obete chemických útokov režimu S.Husajna, ktorý využil na to zbrane z arzenálu svojich amerických spojencov, dodané počas vojny s Iránom.
Ostatne, asi to nebude náhoda, že otec M.Albrightovej Josef Korbel bol aj mentorom jej neskoršej nástupkyne, C.Riceovej, ktorá bola verejne známa svojimi agresívnymi postojmi a vyjadreniami. Je náhoda, že tak jeho dcéra, ako aj jeho neskoršia študentka neskryto pohŕdali životmi príslušníkov iných národov, dokonca aj detí ? Ktovie … isté je, že o činnosti J.Korbela sú nielen pozitívne, ale aj negatívne zmienky, ktoré sa však v bežných, mienkotvorných médiách nespomínajú.
Ak niekto dnes kritizuje účasť Ruska v sýrskom konflikte, mal by sa skôr zamyslieť nad tým, či jej bolo možné zabrániť. Bolo … však stačilo, aby za ten posledný rok vojenské sily koalície porazili islamský štát … vlastne sa jej dalo predísť ešte oveľa skôr, stačilo nezasahovať do vnútorných záležitostí (teda toho, čo si tak Američania zúrivo bránia) iných krajín, a zrejme by ani nevznikli konflikty, ktoré dnes otriasajú svetom.
Nikto nemôže spochybniť, že od rozpadu ZSSR sa Rusko vyhýbalo účasti v konfliktoch mimo svojho územia, a snažilo sa aj držať mimo aktivít, ktoré nesúviseli s jeho vnútornými potrebami. Naopak, krajiny západnej Európy sa neustále snažili dostať Moskvu do politickej i ekonomickej izolácie, alebo jej diktovať podmienky, za akých sú ochotné s Ruskom spolupracovať.
O morálke súčasného sveta v područí Bieleho domu svedčia dva výroky – jeden pochádza od M.Albrightovej, druhý od C.Riceovej.
Podľa Albrightovej je nespravodlivé, že také veľké nerastné bohatstvo je pod kontrolou jedinej krajiny, navyše Ruska.
Podľa Riceovej majú Spojené štáty právo, aby chránili svoje záujmy kdekoľvek na svete a akýmkoľvek spôsobom, ktorý uznajú za prijateľný.
Rusko neustále provokuje, a preto sú dodávky zbraní na Ukrajinu správne … (M.Albrightová, 2015)
Dnešná aktivita Ruska je priamym následkom americkej politiky. Pohár trpezlivosti pretiekol, a keďže sa nejeden svetový politik chlácholil naivnými predstavami o zaostalej krajine, ktorej predstavitelia si nechajú i drevo na hlave rúbať, nemôžeme sa diviť, že je dnes svet šokovaný. Pretože Rusko nikdy neprestalo byť veľmocou, dokonca ani v čase, keď bolo hospodársky na dne. A určite to nebude náhoda, že zbohatlíci z čias divokej privatizácie v Rusku, sú dnes na zozname hľadaných kriminálnikov a skrývajú sa v krajinách západnej Európy, alebo USA. A Rusko sa zrazu hospodársky vzmáha. Náhoda ? Určite nie.
Dnešná svetová politika priam preteká pokrytectvom. Ak niekto demonštratívne ukazuje na Rusko obviňujúcim prstom, že jeho prvé zásahy v Sýrii mali desiatky civilných obetí, treba si položiť otázku, prečo mu predtým nevadili stovky … ba desaťtisíce obetí činov tých, ktorých reprezentuje.
Svet potrebuje rovnováhu, a hegemónia USA je rovnakou hrozbou pre svetový mier, akou bolo kedysi ZSSR pod vedením Stalina, alebo Nemecko pod vedením Hitlera … a v nejednom, skutočne nezávislom médiu sa občas objavia náznaky, že súčasný americký prezident začína byť viac než dôstojným konkurentom oboch vyššie spomínaných zločincov …