Ďalší psychopat z rodiného klanu v Bielom dome ?

14. októbra 2015, cudzinec, Nezaradené

Ešte ani poriadne nevošiel do kampane a už sa vyhráža – Jeb Bush, ďalší člen rodiny Bushovcov, ktorej pontifikáty v Bielom dome tak poznačili celý svet, a priniesli milióny obetí na životoch. Žiaľ, dnes sa ukazuje, že v americkej kampani čoraz viac dominujú ľudia, ktorí by sa lepšie vynímali na kresle u psychiatra.

O klane Bushovcov sa dá povedať jedno – od začiatku 80.rokov bol zapletený do všetkého, čo hýbalo, alebo mohlo pohnúť svetom. Stačí spomenúť atentát na zosnulého R.Reagana, kde mal tento klan úzke kontakty s rodinou atentátnika, neskôr tichú, ale výraznú podporu spolupráce s Irakom, ktorá priniesla aj technológie na výrobu chemických a biologických zbraní režimu v Bagdade na sklonku iracko-iránskeho konfliktu, neskoršiu prvú vojnu proti Iraku (ako následok irackého útoku na Kuvajt, v ktorom však bola zapletená aj americká diplomacia), potom úzke kontakty s rodinou vodcu al-Kaidy U. bin Ládina, ktorý mal údajne podiel na útokoch v New Yorku (a asi bol niekým amnestovaný, keď nebol prostredníctvom FBI za tieto zločiny hľadaný), čo skončilo ďalšou vojnou proti Iraku (tentoraz však prehratou) a rovnako vojnou proti Afganistanu, ktorú však tiež nedokázali Američania vyhrať … nech im na útechu slúži, že v Afganistane nevyhral ani pred nimi skoro nikto.

Neviem, ale rodinnú kroniku musia Bushovci nosiť zrejme v igelite, aby nebolo vidieť, že z nej kvapká – krv. Pomerne veľa zaujímavostí o klane Bushovcov nájdete v priloženom odkaze.

O poslednom Bushovi, ktorý dnes kandiduje na prezidenta, sa hovorí, že z klanu je bezkonkurenčne – najsprostejší. Na druhej strane sa hovorí, že medzi floridskými guvernérmi patril medzi tých najobľúbenejších. Kde je pravda, to vedia si len samotní Američania, pravdou však ostáva – čo im médiá podajú, to pokojne akceptujú.

Prezidentská kampaň v USA má svoje špecifiká, a platí v nej aj to, čo u nás – žiadne jedlo sa neje také horúce, ako sa navarí. No v prípade klanu Bushovcov by sme obavy mať mali. Obaja, ktorí už prezidentský úrad vykonávali, prejavovali nebývalú agresivitu, hlavne v zahraničnej politike. O najstaršom prezidentovi v rodine zlé jazyky hovorili, že atentát na R.Reagana bol vykonaný v jeho záujme, pretože sa nechcel zmieriť s podriadenosťou bývalému hercovi. V 70. rokoch bol krátko riaditeľom CIA. Na začiatku výkonu najvyššej funkcie nariadil inváziu do Panamy, kde došlo k nelegálnemu zatknutiu a únosu panamského diktátora M.Noriegu, bývalého spolupracovníka CIA.

O spôsobe myslenia a charaktere G.H.Busha najlepšie svedčia jeho vlastné slová

Nikdy sa v mene USA neospravedlním. Je mi jedno, aké sú fakty, ja nie som človek, ktorý sa ospravedlňuje za USA. (Washington Post)

Tieto slová predniesol po zostrelení iránskeho civilného lietadla Iran Air 655 americkým krížnikom USS Vincennes v roku 1988. Dalo by sa povedať, že jeho slová definovali, aká bude americká politika v neskoršom období.

O jeho synovi, G.W.Bushovi som písal už neraz a je stratou času, aby sme sa k nemu vracali. Jeho agresívnu politiku dokázal prekonať len jeho súčasný nástupca, B.Obama. G.W.Bush bol spoločne s bývalým britským premiérom súdený v neprítomnosti na súde v Kuala Lumpure za zločiny proti ľudskosti počas vojny v Iraku. Originál správy o súdnom konaní nájdete aj s veľmi slabým prekladom tu.

Len ťažko sa dá predpokladať, že ďalší adept rodinného klanu na post prezidenta bude iný, ako jeho predchodcovia. Tým skôr, že aj súčasný prezident USA by mal stáť pred súdom, a niesť zodpovednosť za rôzne rozhodnutia, ktoré je možné označiť ako zločiny – napríklad bombardovanie území nezávislých štátov za pomoci bezpilotných lietadiel.

Pri pohľade na kandidátov a americkú politiku po druhej svetovej vojne sa však už dnes dá povedať jedno – nikdy nebola jej cieľom sloboda, demokraciu využíva len na vlastné obohatenie a vyvolávanie rôznych konfliktov, a obyvatelia Bieleho domu sú po roku 1990 najväčšou hrozbou pre mier a pokoj vo svete.

Dnes je hanbou, ak sa niekto označuje za spojenca a partnera tejto krajiny … pre ktorej predstaviteľov je polmilióna mŕtvych irackých detí prijateľnou obeťou za dosiahnutie vlastných cieľov.