Keď vznikla SaS, spočiatku som uvažoval, že by to mohla byť konečne politická strana, kvôli ktorej by som prehodnotil svoje rozhodnutie ignorovať voľby, a snáď by som jej aj dal hlas. Našťastie, riadil som sa myšlienkou múdrejších, ktorá hovorí – nech najprv ľudia ukážu, či si podporu (a teda aj moje peniaze) zaslúžia. Opatrnosť sa ukázala opodstatnená, a nič na tom nezmenil ani postoj strany v prípade eurovalu.
Čas ma presvedčil v názore, že politické strany sú v demokracii len tolerovanou formou spolku, ktorý sa v iných krajinách označuje nelichotivým slovom – mafia. Nie je šanca, aby človek niečo zmenil na chode štátu, pokiaľ je podmienkou, aby bol členom zoskupenia, kde sa kolektívne rozhoduje a teda ani zďaleka nemôže naplniť obsah poslaneckého sľubu. Nehovoriac o tom, že poslanci v zmysle súčasných právnych noriem môžu slúžiť čomukoľvek, ale určite nie vlastnému národu a štátu – na to máme ľudí, ktorí aj najväčším nespratníkom odpalcujú správny smer, prípadne si odfotia, či člen hlasoval podľa vedomia a svedomia v prospech – strany a jej centrály.
Ktosi položil otázku, ako si predstavujem zmenu ? Priznám sa, že celkom jasne to neviem. Pretože základom akejkoľvek zmeny je vôľa a záujem voličov niečo zmeniť k lepšiemu a prestať sa vyhovárať v štýle “ čože ja už zmôžem …“. Omyl, každý hlas je nesmierne cenný a približuje k cieľu, pokiaľ sa správne využije. Rovnako je jasné, že zmena môže prísť len vtedy, ak sa zmenia zákony, súvisiace so spôsobom volieb a výberu kandidátov, a v prvom rade sa umožní kandidovať komukoľvek, bez ohľadu na to, či je alebo nie je členom nejakej politickej strany.
Krok prvý – kto chce zmenu, musí mať náhradu za tých, ktorých sa chce zbaviť.
A to chce poobzerať sa okolo seba, a vyhliadnuť si ľudí, ktorí sú schopní pracovať pre celý národ a jeho prospech. Nikto nehovorí, že zástupca národa si nezaslúži primeranú odmenu, ale nie je dôvod, aby ju dostával bez ohľadu na výsledky svojej práce, alebo škody, ktoré spôsobí. Ak je bežné, že zamestnanci nesú zodpovednosť pri výkone svojho povolania, nie je dôvod, aby boli zástupcovia národa a štátu výnimkou. Skôr naopak – mali by podliehať ešte tvrdším pravidlám, než bežní ľudia. A tvrdším trestom, ak svoje postavenie zneužijú.
Krok druhý – nevoliť nikoho, kto sa verejne nezaviaže k naplneniu svojho programu a prebratiu osobnej zodpovednosti za jeho prípadné nesplnenie, alebo škody, spôsobené štátu – teda aj národu. A hlavne – žiadať predloženie konkrétneho programu, jasných cieľov, ktoré sa dajú kontrolovať … kto chce predkladať všeobecné vízie, môže si kúpiť ostrov a tam tárať do vetra …
Kde nie je zodpovednosť, tam nikdy nebude poriadok. Keby sme vymáhali zodpovednosť od politikov za ich rozhodnutia, možno by sme dnes neboli zapletení do pyramídovej hry s názvom euroval, či do iných nezmyslov, ako je napríklad obchodná vojna s Ruskom, v ktorej vôbec nejde o Ukrajinu, demokraciu, slobodu … a rovnako ani o Krym. Nehovoriac o tom, že reálne rešpektujú sankcie proti Rusku len tí, ktorí nemajú odvahu sa postaviť a otvorene ukázať prstom – kto chce s Ruskom spory, nech nás do toho neťahá … a ak už niekto vyhlásil sankcie, nech sa nimi v prvom rade sám riadi.
Vždy a všade musí byť na prvom mieste záujem Slovenska … a tomu musí zodpovedať aj výber politikov, ktorí majú našu krajinu riadiť a zastupovať.
Svoje odkazy môžete zanechať aj na facebooku
A prečo je symbolom mačka ? Asi preto, že toto milé zvieratko si tak ľahko nekúpite. Vždy si udrží svoju nezávislosť, a zásadne robí len to, čo pokladá za prospešné pre seba … alebo svojich potomkov.