Smrtiaca priateľská náruč Bruselu, prehodil Sergej počas videohovoru. Počas dominancie proruských strán sme mali síce vysokú mieru korupcie, rozťahovali sa oligarchovia, ale vedeli sme prežiť. Teraz si rôzni privandrovalci vo vláde vybavujú osobné účty (nielen) s Ruskom, a národ im slúži ako rukojemník.
Nie, nevedel som mu a neviem oponovať. Pretože nemenným faktom ostáva, kde Brusel príde, tam pokoj odchádza a nastupujú rôzne švindle, vyhrážky, usmernenia či príkazy, ktorých sa ich autori ani sami nedržia … viď záložka ruský plyn. Úplne komicky vyznieva, keď slovenský paholok v službách Bruselu posiela odkazy do Budapešti, čo sa jeho pánom nepáči … a očakáva, že maďarská vláda zrazí opätky podobne, ako nejedna slovenská a jednoducho sa na národ vykašle. Nuž … smola, Maďari si na svojej identite zakladajú a každý politik, ktorý by konal v rozpore so záujmami národa, by definitívne skončil.
Ukrajina smeruje k rozpadu, pokračoval Sergej. Už aj tí, čo boli za pričlenenie k únii, dnes otvorene pochybujú a často hovoria, že to bol omyl. Vidia, že Bruselu vôbec nešlo o zlepšenie života Ukrajincov, ale len o rozšírenie impéria. Začínajú mať obavy, že môžu skončiť úplne rovnako, ako za čias bývalého ZSSR, keď bola Ukrajina len jednou zo zväzových republík. Rozdiel bude len v tom, že predtým nariaďovala Moskva, a dnes by rozkazoval niekto iný. Ale národ by bol na tom úplne rovnako – nezaujímal by nikoho.
Opäť neviem, ba nemôžem oponovať. Príliš dobre si pamätám cirkus okolo eurovalu, ktorý splodil vládu jedinej strany. Príliš dobre si pamätám aj nariadenia, ktoré sprevádzali zavedenie eura, a neskoršie zistenie, že Slováci boli len jedným z mála stád somárov, ktorí tvrdo dodržali podmienky zavedenia spoločnej meny, a dnes na to pomaly a iste doplácajú. Príliš dobre vidím, že slogan “ Meníme menu, nie cenu …“ bol tiež len klamstvom. Napokon, nikto sa tak dokonale neriadi starým a známym “ Účel svätí prostriedky „, ako práve Brusel. Aj preto boli Bulhari prinútení, aby odmietli plány ruského plynovodu, z ktorého tak vyťažia – Nemci. Sankcie a pravidlá musia dodržiavať len tí, ktorí nemajú vlastnú česť a odvahu povedať – slúžime národu, nie nadnárodným monopolom a cudzím záujmom.
Začínam chápať, ako ste sa cítili po Mníchove … hovorí Sergej. Aj po našich uliciach dnes pochodujú bandy fanatikov, oslavujú banderovcov a mlátia hlava-nehlava každého, kto sa im znepáči. Policajti sa tvária, že sa nič nedeje, oznamovať im čokoľvek je úplne zbytočné.
Na toto nemôžem odpovedať, nemám roky, aby som si pamätal Mníchov, a udalosti poznám len z druhej ruky. Ale viem si predstaviť, čo sa asi deje, ak sa ulicami hrnie ožratá či sfetovaná horda vagabundov, hajluje a zazerá na každého, kto akosi dáva najavo zhnusenie. Svojho času som zažil v Petržalke vagabundov, ktorí mali pocit, že im svet patrí … ovešaní rôznymi nacistickými symbolmi, hajlujúci a drzo zapárajúci do každého, kto vyzeral ako vhodný terč na kopnutie. Vtedy som mal šťastie … bolo nás viac, navyše už zjavom bolo jasné, že v našom prípade by asi kruto narazili, ak by niečo skúsili … ale strach som mal, to priznávam. Sotva bude niekomu jedno, ak sa okolo neho presúša magor s reťazou okolo ruky.
Nehovoriac o tom, že na Ukrajine je to určite horšie. Dnes tam neplatia skoro žiadne pravidlá, akýkoľvek šialenec sa môže ľahko a pohodlne dostať ku zbrani … a kto mu dokáže, že jeho obeť na neho vôbec nezaútočila … ? Nikto … občianska vojna nemá žiadne pravidlá, len obete. A tým je úplne jedno, aké ideály a kto vyznáva … na cintorínoch to už nikoho nezaujíma.
Z krvavej vlajky slobody a demokracie stále kvapká krv. Nemôže to byť ani inak, keďže ju nesú ľudia, ktorým vôbec nejde o slobodu a demokraciu. Bažia po moci, majetku … a nezastavia sa pred ničím. Obete sú pre nich len číslami v štatistike, nič viac. Humanitárna pomoc ? Lieky, potraviny, šatstvo ? Sergej krúti hlavou, občas vidí kamióny s ruským označením … ale iné ešte nevidel, možno býva v nesprávnej oblasti … dodáva. Problém je so všetkým … neraz sa mu stane, že nevie vybrať peniaze z banky, alebo bankomatu. Pravidelne sa stáva, že zazvoní telefón a volajú zo školy, aby radšej deti ostali doma … zdravie si rodina stráži ako nikdy predtým, lebo návšteva lekára ešte nedáva istotu ošetrenia, a ak sa aj pacient dočká … povedia mu, že nie sú lieky.
Nie, o tomto sa nikde nehovorí. Nesmie … z Kyjeva neustále zaznievajú tvrdé slová na adresu Ruska, z úst ľudí, ktorí ešte pred časom neznamenali skoro vôbec nič, a dnes každý na Ukrajine vidí, ako sa rozrástli ich majetky a moc. Presúšajú sa v luxusných limuzínach, v drahom oblečení, s početnou ochrankou … sýty hladnému neverí, hovorí Sergej. Kličko síce v Kyjeve uspel, ale sú oblasti, kde sa nemôže ukázať bez toho, aby neriskoval zdravie … možno aj život. Aj pre mňa bol pomaly hrdina, dodáva Sergej … ale pri pohľade na tú spúšť, na ktorej sa podieľal ….
Vláda nás ženie do katastrofy … mnohí už dnes hladujú, niektoré oblasti vyzerajú ako tesne po druhej svetovej vojne, ľudia spávajú všade, kde sa len dá … iróniou osudu je najpokojnejším miestom Krym, ktorý sa odtrhol a je znova pod vládou Kremľa … mnohí z tých, čo ukazovali obviňujúcim prstom na Rusko, by sa dnes na Krym chceli dostať za každú cenu, akýmkoľvek spôsobom … končí Sergej.
Za seba len dodám … ľahšie sa chová vypasená sviňa, ako stádo vychudnutých ….