Na Slovensku tvoria zákony diletanti. Kto chce moje tvrdenie vyvrátiť, nech vysvetlí jeden jav – prečo drvivá väčšina zákonov potrebuje v krátkej dobe po schválení množstvo novelizácií, doplňujúcich právnych noriem a iných úprav ?
Medzi mnou a jedným diskutérom vznikol spor. Podstata by sa dala vysvetliť takto – ja som toho názoru, že za znenie zákona a jeho prípadné dopady zodpovedá ten, kto ho predložil. Diskutér so mnou nesúhlasil, čo rešpektujem – pretože konštatoval, že poslanec len predložil zákon, ktorý iní vypracovali. Nesúhlasím a nemôžem súhlasiť, lebo by som popieral to, s čím sa každý deň v pracovnom živote stretávam – zodpovednosť.
Použijem príklad z vlastnej praxe – každoročne v decembri pripravujeme plány rozvoja na nasledujúci rok, ktoré začiatkom januára schvaľuje vedenie spoločnosti. Sú vytvorené tri pracovné skupiny, každá pre inú oblasť, ktoré plány pripravia a v ich mene sú predložené na posúdenie a schválenie vedúcimi pracovníkmi jednotlivých skupín. Kto zodpovedá za predložený návrh ? Pracovník, ktorý skupinu riadi a pripravený plán predkladá. Nikoho vo vedení nezaujíma, kto a koľko na pláne odpracoval … zodpovedá sa práve riadiaci pracovník skupiny. Je jeho povinnosťou (a je to za to aj platený), aby počas prípravy plánu posudzoval jednotlivé návrhy, ich dopady na činnosť spoločnosti a konečný efekt. Je jeho právom, aby si na vytvorenie plánu prizval aj odborníka z inej oblasti, ak si to situácia vyžaduje a spoločnosť mu to bez problémov preplatí. Ale za samotný plán, ktorý nakoniec predkladá, nesie zodpovednosť pred spoločnosťou – riadiaci pracovník, teda ten, kto ho predložil.
Poslanci v parlamente sú dostatočne ohodnotení, aby mohli odvádzať kvalitnú prácu. V priemere strávia na jednaniach parlamentu šesť-sedem dní mesačne, ostáva im teda (brané bežným merítkom) minimálne desať-dvanásť dní na prípravu materiálov, ktoré následne schvaľujú. Majú vytvorené nadštandardné pracovné podmienky. Majú k dispozícii kolektívy ľudí na ministerstvách a zdroje informácií, o ktorých sa môže bežnému podnikateľovi len snívať. Navyše – za služby týchto odborníkov na rozdiel od podnikateľov nemusia platiť. Či sú to odborníci ?
Neviem, ale nepočul som žiadneho poslanca, že by vystúpil v pléne a verejne povedal – nemôžem pripraviť kvalitnú právnu normu, lebo nemám k dispozícii dostatočne kvalifikovaných ľudí. Kto je teda zodpovedný za právnu normu, ktorá sa predkladá na schválenie ? Poslanec, ktorý ju predkladá … pretože má k dispozícii všetky prostriedky, aby dokázal posúdiť jej kvalitu a dopady v praxi.
K rozporu s diskutérom došlo ohľadom zákona, predkladaného poslancom R.Madejom, súvisiaceho s pôžičkami, úvermi, splátkovým predajom či leasingom. Tvrdil som a tvrdím, že sa jedná o ďalší právny paškvil, ktorý bude mať absurdné dopady v praxi – a poškodí hlavne ľudí, ktorí budú mať záujem o finančné služby. Nehovoriac o tom, že aj v prípade vytvorenia praktického mechanizmu, ktorým sa naplní litera zákona, bude to znamenať predĺženie času na vybavenie potrebnej služby, pribudne zbytočná administratíva, a samozrejme – poskytovatelia si to aj patrične spoplatnia, čo bude mať tiež dopad na klientov.
Predstavte si situáciu, že Jano dlhuje Ferovi desať eur. Keďže ich nemá, požiada Anču, aby mu ich požičala. Anča súhlasí, no chce mať istotu, že peniaze naozaj pôjdu na splatenie dlhu, ktorý má Jano u Fera. Doteraz to fungovalo tak, že Anča vzala peniaze a priamo ich dala – Ferovi. Po novom to má fungovať tak, že Anča má dať peniaze Janovi a ten ich má dať – Ferovi.
Teraz nahraďme Fera a Anču bankami, pričom cieľ vzťahu s Janom ostáva rovnaký. Aký bude výsledok dnes ? Jano bude musieť zaplatiť zbytočný prevod peňazí (je jedno v akej forme) na svoj účet (alebo adresu), a potom bude musieť zaplatiť ďalší prevod – pôvodnému veriteľovi. Vzniknú mu úplne zbytočné náklady … a to ešte nespomenieme iné dopady, ktoré môže nový norma priniesť.
Záver – aký je teda účel právnej normy, predloženej R.Madejom ? Prospech klienta – banky, leasingovej spoločnosti, alebo iného finančného ústavu ? Alebo prospech poskytovateľov finančných služieb, ktorým bolo na jednej strane v rámci predvolebného populizmu niečo ubraté ? Iste, niekto si povie – dnes máme bezplatné účty, či balíky služieb (v rámci ktorých sú prevody prostriedkov bezplatné) – lenže samotný balík služieb je spoplatnený. Obvykle mesačnou sadzbou. Samozrejme, máme aj banky, ktoré sa poplatkom za bežné služby vyhýbajú – napríklad ZUNO. Lenže, tieto inštitúcie obvykle pracujú elektronickou cestou, nemajú bežné pobočky … a je množstvo klientov, ktorým tento spôsob spolupráce s bankou nevyhovuje.
Takže – právna norma, ktorú predložil poslanec Madej, neposlúži nikomu, okrem poskytovateľov finančných služieb, ktorým vytvára priestor, aby si nahradili straty, ktoré utrpeli v dôsledku schválenia iných právnych noriem.
Je zarážajúce, že v dnešnej modernej dobe, pri vzťahu klient – banka … je banka vždy subjektom, ktorý profituje, a klient naopak subjektom, ktorý vždy – platí. Keď si klient požičia – platí úroky … ak banke požičia (teda jej zverí svoje peniaze), zase len platí – za to, že banka na jeho peniazoch zarába. Iste, niekto pripomenie, že banky predsa tiež dávajú úroky na vkladoch … tak si vezmite tabuľky úrokov, brko a kalkulačku … vyhľadajte si vyplácané úroky v jednotlivých rokoch a porovnajte ich – s infláciou, alebo rastom cien. Pokiaľ si klient požičiava od banky, vždy je tento jav zohľadnený v zmluve, ktorú podpisuje … ale naopak to nefunguje.
A pritom by všetko mohlo byť inak, keby v tejto krajine tvorili zákony odborníci, ale hlavne by za konečný výsledok – teda schválený zákon – niesli aj plnú zodpovednosť.