Skoro mi oči vypadli, keď sa cez sviatky objavila reklama na eurofondy, ako nám pomohli, ako sa ich zásluhou máme dobre … ale tým, čo si tento sviatočný paškvil zaplatili, musím naozaj poďakovať … potvrdili len to, čo si od začiatku (nielen) ja myslím … a teda, členstvo v únii a jej prínos pre Slovensko sú obyčajné – podvody na národe.
Kto vie, že je dobrý – nepotrebuje si to potvrdzovať plateným potleskom … kto si musí za potlesk zaplatiť, zašiel už tak ďaleko, že klame aj sám seba. A potrebuje presvedčiť o svojej, údajnej pravde seba, nie iných …
Napokon, celý súčasný systém je aj tak postavený len na klamstve a korupcii. Skúsme začať konštatovaním, že v slovenskom zákonodarnom zbore máme zástupcov siedmich strán, ktoré v čase parlamentných volieb neexistovali. Nech si to ktokoľvek a akokoľvek obhajuje, je to – podvod na voličoch. Pretože tí volili vo voľbách konkrétne strany, ich program (nech už znel akokoľvek trápne) a v mene toho programu dávali hlasy ľuďom, ktorí ho mali napĺňať. Tí však veselo opúšťajú svoje strany, zakladajú si vlastné a hlásajú vzletné klamstvá o tom, že neurobili nič protizákonné, len uplatnili svoje preferenčné hlasy … lenže …
Opravte ma, ak sa mýlim, ale slovenský volebný systém je zatiaľ založený na princípe, že kandidátky predkladajú politické strany … alebo sa mýlim ? Koľkí z dnešných prezliekačov kabátov by boli v parlamente, ak by kandidovali bez podpory politickej strany ? Jeden … dvaja ?
Skôr si myslím, že nikto. Isteže chápem snahu posledných mohykánov z SDKÚ-DS, ktorí sa snažia opustiť potápajúcu sa loď, a udržať si lukratívne miestečko, kde stačí bohapusto tárať, posedávať bez zodpovednosti a slušný, nadštandardný príjem je zaručený. Ťažko sa však potom diviť, že v tejto krajine nič nefunguje, peniaze odtekajú prúdom a protihodnota pripomína skôr kvapkajúci pramienok na vyprahnutej púšti.
Slovensko nie je jedinou krajinou, ktorá začínala v 90.rokoch od bodu nula. Ale nech sa akokoľvek obzerám, v žiadnej krajine si volení zástupcovia nedovolia toľko bezočivostí, ako práve na Slovensku. Možno aj zo strachu, že v niektorých krajinách nemajú nazlostení voliči žiadny problém, aby poslanca poriadne zmlátili a tak odmenili za jeho “ záslužnú “ činnosť v prospech národa.
Takže … naozaj veríme, že podobný spôsob riadenia Slovenska, kde zákony tvoria klamári … môže byť úspešný ?
Asi nie je náhoda, že v súčasnom volebnom období sa tento jav stal výhradnou doménou tzv. pravicových strán. Tam je už pomaly viac predsedov, ako tých, čo majú ochotu niečo v prospech tejto krajiny urobiť. Hoci … značne pochybujem, že v dnešných stranách je vôbec niekto, kto má záujem pre národ niečo urobiť … alebo sú tam len tí, ktorí pokladajú za národ výhradne seba a svoje rodiny.
Denne čítam blogy rôznych pomätencov, s penou na ústach vrieskajúcich, že SMER-SD, Fico a spol. už nikdy viac … ale ani jeden, opakujem ani jeden nevie napísať, koho teda voliť, aby skončila vláda jednej strany … navyše tak neprijateľnej. Ani jeden nevie ponúknuť alternatívu, ktorá by dokázala nielen osloviť voličov a uspieť vo voľbách, ale aj vytvoriť stabilnú vládu, ktorá by prežila viac, než pár mesiacov, či rok – dva. Alebo niekto verí, že nádejou na úspech je krčah, pozliepaný s mnohých, k sebe nepasujúcich kúskov ?
Denne mám možnosť porovnávať blogy priaznivcov vládnucej strany a súčasnej opozície. Tej opozície, ktorá sa pravidelne vychvaľuje vzdelanosťou svojich voličov. Lenže … potom sa nakoniec ukáže, že množstvo tých, ktorí v tričku opozície kopú, sú existencie, úplne odtrhnuté od života. Majú síce vysokoškolské vzdelanie … ale často len vo forme rôznych pavied, ako sú sociológia, politológia, enviromentalistika, manažment ľudských zdrojov … no, nehnevajte sa na mňa, ale spoločenská užitočnosť názorov týchto ľudí mi pripadá rovnaká, ako užitočnosť padáka na – kolobežke. A to už nehovorím o tom, že prevažná väčšina ľudí, ktorí tak odhodlane kopú za dnešnú opozíciu, posedáva obvykle v rôznych nadáciách, výskumných ústavoch, neziskových organizáciách a podobne.
Kto chce zmenu, musí v prvom rade žiadať poriadok a zodpovednosť. Kto si myslí, že porazí súčasný SMER-SD pľuvaním jedovatých slov, veľmi sa mýli … obvykle dosiahne pravý opak, pretože v nejednom prípade sú blogy autorov, utekajúcich na križiackej výprave proti súčasnej vládnucej strane na takej úrovni, že čitateľ premýšľa, či náhodou autor nepíše z nejakého ústavu pre duševné choroby …
Nech však akokoľvek hľadám, márne sa snažím, nájsť skupinu autorov, ktorá by volala po tom, čo naozaj dnešná spoločnosť potrebuje – po zjednotení národa. Po zjednotení opozície … po vytvorení zákonov, ktoré by poslancov a členov vlády urobili priamo zodpovednými za všetky rozhodnutia, ktoré prijmú a škody, ktoré týmito rozhodnutiami spôsobia …
A ešte maličkosť … hlavný opozičný, údajne mienkotvorný denník … často pripomína slobodu názoru, a jeho vyjadrenia … a často hovorí o dnešnej diktatúre … lenže, možno je to len náhoda, ale v diskusiách k rôznym článkom nevidím (až na naozaj ojedinelé výnimky) nič iné, len štekanie na oponentov, urážky, obviňovanie z nedostatku vzdelania … toto sú tí ľudia na úrovni, vzdelaní a perspektívni ? A to už nehovorím o blogovom systéme uvedeného denníka, kde prebehla nejaká podivná forma smrtiacej lavíny, ktorá zmietla len – oponentov súčasnej opozície … ale to je len iste náhoda, však ?
Týmto spôsbom sa nedá očakávať zmena k lepšiemu … a ak sa už bavíme o genialite našich zástupcov z radov súčasnej opozície, dvaja sú na Ukrajine ako poradcovia a krajina smeruje ku – krachu … asi to nebude náhoda.
Súhlasím s názorom, že táto krajina potrebuje zmenu a vláda jedinej strany jej neveľmi prospieva, ale pokiaľ majú vládnuť tí, čo sa dnes neoprávnene povaľujú na parlamentných stoličkách, krajinou sa majú tiahnuť neustále hádky medzi členmi koalície … potom vôbec nebude vadiť, ak bude pokračovať vláda jedinej strany, pretože tam sa aspoň dá presne definovať, kto a za čo nesie vinu … a horšie nebude.