Priznám sa, niekedy aj premýšľam, či tu dvom hlavným križiakom na protikomunistickej výprave má v živote aj niečo cenu. Usudzujem, že ani veľmi nie … ono, presnejšie sú vlastne nie dvaja, ale až štyria … keby som išiel do dôsledkov. A od rána do večera o ničom inom, len o komunistoch, birmovaných komunistoch a iných krepotinách snívajú …
Mali by sme teda prejaviť trošku súcitu, a dať im to, po čom im tak dušička piští. Však otvorene si povedzme, aj keby sme všetci, čo sa tu pravidelne stretávame s ich nočnými morami, dali hlas súčasnej komunistickej strane, aj tak by to nestačilo na viac … ako možno pár promile navyše v konečnom výsledku, pri veľmi veľkom šťastí na možno opakovaný, pár-kusový dočasný pobyt v parlamente … a teda, ani nejako by to uškodiť nemohlo, pretože tých nezmyslov, čo sa v snemovni riešia a povedia, tam padá toľko, že pár navyše by rozhodne neuškodilo …
Ale … splnili by sme aspoň našim slovutným priateľom od pera ich sen, a konečne by zase mohli hrdinsky spoza pece vykrikovať, čo všetko komunisti zbabrali a na čom všetkom majú podiel. Možno by sa im aj nejaká funkcia ušla, keby tak spomenuli, čo za onej éry robili … niektorí boli dokonca aj členmi SZM, vlastne pár z nich ostalo členmi tohoto “ elitného “ klubu dodnes.
Nie, poslednú vetu nemám z vlastnej hlavy, to mi prihral kámoš, keď konštatoval pri čítaní jedného blogu, že má pocit omylu … vraj skratka SZM znamenala niečo úplne iné, než sa oficiálne hovorilo … tak som sa opýtal, a čože znamenala ? Vraj – Spolok Zakomplexovaných Mamľasov … asi na tom niečo bude, lebo mamľasov, čo dodnes bojujú s mŕtvolou komunizmu, tých je naozaj dosť.
A povedzme si otvorene, čo by sme pre svojho blížneho neurobili … však je aj tak jedno, komu dáme svoj hlas, pretože všetci vospolok na občana po voľbách kašlú, takže ani lepšie, ba ani horšie nebude.
Ba, aj som rozmýšľal, že im urobím ešte inak radosť, a v rámci ich neutíchajúceho boja s duchmi minulosti by som si na profilovej “ maľbe “ primontoval na krk červenú šatku alebo kravatu, no nech chlapci majú radosť, keď už všetkým nadávajú do boľševikov. Ale ešte som žiadnu vhodnú na nete nenašiel, čo by sa dala využiť na fotomontáž, a fotku z oných čias, keď som bol iskričkou, pionierom, poťa-zväzákom … nemám. Veru, bol som tam a nehanbím sa … len poťa-zväzák som asi nebol dobrý, keď ma akosi nechceli doporučiť na vysokú školu, po ktorej mi duša pišťala.
Veru, mal by som sa opýtať križiakov, ako je možné, že ich – nepriateľov režimu a slobodných demokratov – na vysokú školu doporučili, a mňa – nádejného boľševika, nechceli … asi boli členovia schvaľovacej komisie kompletne zhulení, alebo ….
Nie, nie … nemôžem predsa našich hrdinských bojovníkov podozrievať, že bojovať začali až vtedy, keď nepriateľ už na zemi skapatý ležal … to sa len tak zdá, určite to bolo inak …
Ale, ak už na tie voľby nechodím a teda môj hlas akosi prepadáva … pokojne na ne môžem ísť a z recesie ho dať komunistom, však je jedno, ako prepadne, nie ? Ale mojich kámošov bude hriať pri srdci utvrdené poznanie – mali sme pravdu, je to naozaj boľševik … tak im bude fajn, že si ani doma v zrkadle nevšimnú, čo sú sami …