Mnohí sa sťažujú, že pribrali a nevedia schudnúť. Skúšajú rôzne návody, recepty na zdravé jedlá, kupujú drahé a údajne zdravé suroviny, a stále sa nič nemení – nie a nie sa zbaviť pneumatiky okolo pása … prečo ?
U niektorých je zásadným omylom presvedčenie, že ak vynechajú niektoré jedlá – napríklad obed, pomôže to. Omyl – nepomôže. Čo vynechali na obed, dobehnú večer, len si to často nevšimnú, pretože žijú v šťastnej ilúzii – teraz môžem, však obed som vynechal. A potom idú spať … niet lepších podmienok na priberanie. Nakoniec sa ešte aj divia … a sú na tom horšie, než predtým.
Iným omylom je expresné chudnutie. Pokiaľ nie je vynútené lekárom a absolvované pod jeho dozorom, obvykle to končí oveľa väčšími problémami, než je pneumatika okolo pása. Telo nie je pokusný králik, a niektoré experimenty sa môžu skončiť všetkým možným, len nie spokojným pohľadom do zrkadla. Navyše, v nejednom prípade je priberanie následkom zhoršenia zdravotného stavu a skôr výzvou – niečo nie je v poriadku, treba ísť k lekárovi.
Sotva uplynula tridsiatka, začal som priberať. Nepomáhalo nič – ani každodenné športovanie, ani vyradenie niektorých druhov jedál. Ba niekedy mi bolo skôr horšie, než lepšie. Ktosi mi poradil ovocno-zeleninovú diétu, kamarát lekár ju schválil, ale konečným efektom bolo, že som zhodil sotva šesť kíl a pritom som pomaly nevládal chodiť … zdravotné vyšetrenia neukázali žiadny problém, a tak som musel hľadať, čo vlastne jesť … pretože ako tridsaťpäťročný som mal bezmála poldruha metráka.
Všetkého veľa škodí, je to naozaj pravda. Bol som zvyknutý, že denne som skonzumoval kilo paradajok, niekoľko paprík, dva-tri strapce hrozna, jablká … a presvedčený, že zelenina či ovocie človeku prospievajú a v žiadnom prípade nemôžu škodiť. Opäť omyl, ako som spomenul, všetkého veľa škodí. Aj dobrého, či zdravého. Nehovoriac o mylnom presvedčení, najmä chlapov, že keď som mal dvadsať, tak som mohol aj klince a nič … hej, ale dnes nemáš ani dvadsať, ani ten metabolizmus z tých čias, a určite ani ten pohyb, ako vtedy. Pribudli povinnosti, ubudol čas …
Skús farebný tanier … poradil kamarát. Keď jedia oči, brucho nerastie a človek je akosi sýtejší. Priprav si jedlo sám, aj to svojím spôsobom pomôže. Keď varíš, musíš občas aj ochutnať, aby si mohol dochutiť … iste, vŕtalo mi vtedy hlavou, asi preto sú mnohí kuchári rovnakí masliaci ako ja, lebo stále ochutnávajú … somár, smial sa kamarát, oni ochutnávajú aj z niekoľkých hrncov, ty budeš len z jedného …
A tak som to skúsil … však za to nič nedám. Princípom farebného taniera je, že je tam viacero zložiek v malom množstve, a samozrejme každá inej farby. Porcia vyzerá oproti bežnej často smiešne, zdá sa akási malá, taká detská … ale časom sa ukáže, že je to len optický klam. Niekedy je proste málo viac …
Porcie … no, kedysi som bol zvyknutý na zabehnutý pomer – teda dvesto gramov príloha, sto gramov mäso, nejaká omáčka, obloha … možno to funguje v mladších rokoch, ale po štyridsiatke som mal ťažký žalúdok aj z tejto porcie, hoci som bol pocitovo – hladný. Po mesiacoch skúšania som si nakoniec zostavil jedálniček, ktorý síce nezaručí schudnutie po pár týždňoch, ale napokon – čo sa vlečie, neutečie. A výsledok sa pomaly prejavuje.
Vytriedil som aj nápoje, ktoré som dlhé roky pil. Colu a veci podobné už nepijem skoro vôbec, vlastne po nich siahnem len vtedy, ak nie je na výber. Zlozvykom je u mňa čaj, toho sa nevzdám … vyhýbam sa však tým rôznym farebným vodičkám, ktoré nazývajú ovocnými čajmi a s čajom nemajú nič spoločné, teda okrem názvu. Mlieko je u mňa trochu problém … hlavne preto, že hoci ho len mierne ohrejem, okamžite mám problém so žalúdkom … a studené ? Bŕŕŕŕ … to naozaj nemusím.
Stres … tak ten je najspoľahlivejším konštruktérom pneumatík okolo pása. Mnohí ľudia riešia ťažké situácie – jedením. Nemám čo tajiť, aj ja som dosť prchká povaha, a často som zistil, že nejaký problém, ktorý ma vytočil, som nevedomky “ vyriešil “ dobrým obedom či večerou. Časom som to zmenil, a v konfliktných situáciach sa chovám inak – neberiem si na plecia problémy iných. Nehádam sa o práci, mám svoje postupy, rokmi odskúšané a pokiaľ chce niekto a niečo robiť inak – nech, ale bez mojej účasti. Prestal som robiť aj bútľavú vŕbu, ktorej sa môže vysťažovať každý okoloidúci … všetci máme svoje problémy, a za spovede je platený kňaz. Aj tak to často skončilo tým, že pomôcť som nevedel, ale neustále som nad vecou a problémami iných premýšľal.
Osvedčila sa mi aj veta – rešpektujem tvoj názor, a urobím si to po svojom. Hlavne vtedy, keď prídu rôzni nosiči vzduchu a presviedčajú ma, že by som mal zmeniť dodávateľa toho či onoho … a nechcú chápať, že nechcem nič meniť.
Výsledok ? No, nechudnem za pár mesiacov, ale výsledky pomaly vidieť … a hlavne, neodráža sa to negatívne na mojom zdraví. Jedno som však pochopil – kým nie ste v pohode psychicky, nikdy nebudete v pohode – fyzicky. Nepomôže žiadna diéta …