Kritika z Amnesty International ? Nemá hodnotu fajky dymu

24. februára 2016, cudzinec, Spoločnosť

Zniesla sa na nás kopa kritiky od Amnesty International za postoj k utečencom … veru, a ak sa budem v nasledujúcom obsahu mýliť, s radosťou prijmem opravu … pretože som hľadal, hľadal a hľadal, ale márne – nikde som nenašiel ani zmienku o tom, koľkým utečencom poskytla táto organizácia prístrešie a potrebné zabezpečenie … asi som hľadal zle, alebo – vodu kážu a víno pijú ? Neviem … napíšte

AI vyzýva, vyzýva a vyzýva … žiada to alebo ono … upozorňuje, čo všetko nezvláda únia, ako zlyháva v rôznych otázkach Slovensko … však to poznáte, možno od stola kariet – kibicov je kopa, ale ani jeden nejde hrať a nepoloží na stôl vlastné peniaze … ale všetko vedia lepšie, než vy.

Nemecký minister vnútra sa vyjadril, že ak niektoré krajiny neprehodnotia svoj postoj k imigrantom, Nemecko možno uzavrie hranice … hneď som si spomenul na kolegu, ktorému kedysi nevadilo, že riaditeľovo auto zaberá dve miesta na parkovisku, ale pohotovo si všimol, že ja chodím do práce z vedľajšieho parkoviska, keďže na našom nebolo miesto … vraj to parkovisko nám nepatrí, a mal by som to riešiť inak – pri upozornení na bežnú praktiku riaditeľa len rozhodil rukami a potiochu šepol – však to je riaditeľ, nie ?

Kašlem na to, čo si o Slovensku myslí nejaká AI … alebo na to, čo hovorí akýsi nemecký truhlík, ktorý nevie, ako obhájiť pred voličmi fakt, že ich nemecká vláda okráda o peniaze, aby riešila následky zločinov niektorých (údajne) demokratických politikov a hrala sa na zázrak humánnosti.

Kašlem aj na to, či Nemecko uzavrie hranice, alebo nie … pretože od začiatku sú imigranti len zámienkou na vydieranie krajín, nikto nemá záujem riešiť podstatu problému a do mojich peňazí (ktoré idú do štátnej pokladne) sa starať nejaký Nemec nebude … nech si rozkazuje doma.

Nie, otvorene priznávam, nie som a nemienim byť solidárny s utečencami … z jednoduchého dôvodu, je to maslo na hlave niekoho iného, navyše na Slovensku máme problémov a ľudí, odkázaných na pomoc – nepreberné množstvo. A ani tým nevieme pomôcť, lebo nemáme dostatok prostriedkov.

Nehovoriac o tom, že hostí si vyberá hostiteľ a je jeho výsostným právom, aby sa rozhodol, o ktoré návštevy nestojí. Ktokoľvek káže o prijímaní cudzích ľudí, nech ukáže, koľko ich má doma – pod vlastnou strechou. Nech ukáže, koľko ich živí z vlastnej peňaženky. Nie, netreba si robiť ilúzie, najviac o morálke a solidarite hovoria tí, čo sa pre istotu – skrývajú za betónovými múrmi a kamerami.

Mimovládne organizácie robia viac škody, než osohu. Iste, sú aj výnimky … a treba uznať, že mnohí dokážu pomôcť. Nič to však nemení na tom, že väčšina z nich len bohapusto tára a zasahuje do vnútorných záležitostí krajín, ktoré akosi nechcú poslúchať – napríklad nepotrestaných zločincov v cenou za mier … tam AI nevybľakuje do celého sveta, že Guantanámo dodnes funguje a rovnako fungujú aj iné lágre … teda, ak to aj spomenie, tak len akosi potichšie … aby sa nepovedalo.

Ak sa raz Schengen rozpadne, tak rozhodne nebudú dôvodom utečenci, ale fakt, že tzv. civilizovaná Európa kolonizovala a rozkradla stred a východ kontinentu, a teraz má obavy z následkov. Rozpadne sa preto, lebo pre malých sú pravidlá a pre veľkých – prižmúrené oči. Niekedy aj zavreté.

Slovensko nie je a nikdy nebude dokonalé … ale nič sa nestane, ak bude ignorovať pripomienky tárajov, prďúsov a gagotavcov … povedané slovníkom istého, už pomaly zabudnutého človiečika.

Ešte poznámka na okraj – kritici umiestňovania detí z osád do špeciálnych škôl zjavne píšu len spoza stola o tom, čo nikdy poriadne nevideli. Ktovie, ako by sa správali a vyjadrovali, ak by im ich dieťa po príchode domov zo školy oznámilo, že nemohlo použiť toaletu, lebo spolužiak ju videl prvý raz v živote a skúšal praktizovať návyk veľkej potreby postojačky … a výsledkom bola nevábna výzdoba blízkeho okolia, nehovoriac o tom, že umytie rúk … škoda pokračovať … ktovie, čo by hovorili, ak by ich dieťa dva-trikrát ročne prinieslo domov vši, alebo iné “ zvieratká “ … ktovie, čo by hovorili, ak by dieťa chodilo domov s plačom, že sa v triede nedá vydržať, pretože je tam taký smrad, že ho napína na vracanie … ktovie, čo by hovorili, ak by ich dieťaťu pravidelne mizla desiata, alebo spolužiak mu pravidelne napľul do obeda, aby mu ostalo viac … keďže jemu nejaký ten pľuvanec v tanieri nevadí, však je aj tak vlastný. A ktovie, ako by videli diskrimináciu, keď by na začiatku školského roka osem detí našlo pomôcky na stole, hoci ich rodičia nikdy nezaplatia ani cent daní, ale ostatní rodičia dostanú len zoznam potrieb na papieri s upozornením, že sú nevyhnutné a treba si ich zakúpiť …

Kedysi som dal bezdomovcovi sto korún … išiel do najbližšieho obchodu a poriadne sa ožral, kým peniaze stačili. Neskôr som inému ponúkol, že dostane stovku, ak mi pokosí záhradu, v ktorej som ho našiel spať … o tom prvom so po istom čase čítal v čiernej kronike, lebo testoval, koľko okeny sa dá vypiť a nerozchodil to. Druhý dnes žije na sociálnej ubytovni, pracuje …

Viac povedať netreba …