Bolo by zbytočné menovať, čo všetko sa v tejto krajine vybudovalo medzi rokmi 1945 – 1989. V skratke sa dá povedať že bol vybudovaný priemysel, investovalo sa do rozvoja školstva, zdravotníctva, verejných služieb, sociálnej oblasti … a treba dodať, že ani august 1968 nezastavil rozvoj tejto krajiny.
A rovnako treba dodať, že táto krajina nebola budovaná zásluhou rozpredávania majetku štátu, či neustáleho zadlžovania. Rovnako nebola odkázaná na dovoz potravín, hoci pre mnohých je dodnes hotovou tragédiou, že nemali denno-denne na stole banány či pomaranče … zaujímavé je, že ich nemajú ani dnes pretože vtedy nebolo možné pokryť záujem pre hospodárske sankcie zo strany údajných demokracií (čiže sprosté vydieranie) … dnes nemajú peniaze na to, aby si tropické ovocie kupovali, hoci majú na poličkách ako znak pokroku modely autíčok typu “ Volvo Ocean Race “ … a spol. Na tom však nezáleží …
Položte si jednoduchú otázku – potrebujete mentora, ktorý vám bude diktovať, ako máte žiť, čo si máte obliecť, kde a čo máte jesť, a podobne ? Nie nepotrebujete … potrebovala táto krajina, aby jej rozvoj financovali nejaké pochybné spolky ? Nie, nepotrebovala a napriek tomu sa rozvíjala … možno pomalšie, ale rozhodne nezbierala dlhy, ba dokonca dokázala pomáhať aj iným, chudobnejším …
Nikto nepopiera, že v prvej fáze predbehol Západ krajiny východného bloku aj zásluhou Marshallovho plánu. Inou vecou je, že zásluhou tohoto plánu stratila nejedna krajina svoju nezávislosť (hlavne v politickej oblasti), neúmerne sa zadĺžila a svoje záväzky nevedela splácať … nie je žiadnym tajomstvom, že finančná kríza únie (a vlastne aj hospodárska kríza, hoci v médiách sa to nesmie tak nazývať) sú následkami vývoja po roku 1945, keď nikoho nezaujímalo, ako prosperovať, ale všetci chceli za akúkoľvek cenu zničiť – konkurenta.
Snaha o urýchlenie federalizácie Európy silnie v dôsledku obáv, že projekt únie neprežije a Berlín, Paríž či Londýn stratia nádejné postavenie obnovených imperiálnych veľmocí. Berlín a Paríž nemajú dostatok prostriedkov, a to ani napriek tomu, že sa oficiálne tvária ako centrá bohatých krajín. Navyše, Paríž v dôsledku absurdnej európskej politiky sa momentálne nachádza vo výnimočnom stave, ktorého ukončenie je v nedohľadne. Pragmatický Londýn si vybojoval nové ústupky od partnerov, aby sa poistil pre prípúad rozpadu spolku, ktorý o peniazoch veľa hovorí, ale má len tie, ktoré si – vytlačí. Čo na tom, že nie sú kryté žiadnymi hodnotami.
Po štvrťstoročí údajného budovania našej krajiny je bilancia žalostná – štátny rozpočet sa roky plnil výpredajom štátneho majetku, Ale ani to nestačilo na spravovanie krajiny, a tak sa hromadili dlhy. Likvidovali sa nemocnice, údajne neefektívne, ale podstatou je, že zo zdravotníctva sa kradlo v takom rozsahu, že neostávali peniaze na ich prevádzku … a zdravie či životy ľudí mocipánov netrápia, však planéta je aj tak preľudnená, nie ? Za socializmu sa stavali podnikové byty, školy, škôlky, zdravotné centrá či kultúrne domy … dnes nič. Kupujeme si prácu od otrokárov a dokonca im ešte za to aj ďakujeme.
Keď spočítate výdavky na budovanie diaľnic, verejné investície v iných oblastiach, a potom to porovnáte s tým, čo sa budovalo v nedávnej minulosti – zdesíte sa.
Zdesíte sa, keď zistíte, že kedysi niečo postavili za milión korún, dnes to nevedia postaviť za milión – eur. Zdesíte sa, keď zistíte, že v dobe počítačov máme na úradoch viac bielych golierov, ako v dobe ceruzky a primitívnej kalkulačky. Zdesíte sa, keď si uvedomíte, že platíte oveľa viac, ale dostávate len zlomok toho, čo ste dostávali v dobe platenia zlomkov súčasných poplatkov … zdesíte sa, ak si uvedomíte, že kedysi firmy plnili štátny rozpočet, a dnes plní štátny rozpočet – pokladne firiem. Zdesíte sa, ak zistíte, že dnes máme problémy s ochoreniami, ktoré nepoznali v tejto krajine už v 70.rokoch.
Ktosi tvrdí, bez únie a jej peňazí neprežijeme …
Opravím toto tvrdenie – bez únie neprežije on, lebo poctivá práca, zodpovednosť za výsledky – to mu nič nehovorí. Krajina neprežije bez únie len vtedy, ak bude podporovať zlodejov, rôznych príživníkov v háve investorov, ak bude namiesto zamestnávania vlastných ľudí na verejných zákazkách platiť premrštené sumy za ich výkon rôznymi špekulantmi.
Ak potrebuje ministerstvo externého poradcu za státisíce či dokonca milióny eur na plnenie svojich povinností, tak treba všetkých z ministerstva prepustiť, lebo si nedokážu plniť svoje povinnosti – sú neschopní. Ak môžeme platiť na sociálnych dávkach nezamestnanému dvesto eur, aby nejako prežil, potom mu môžeme pokojne pridať dve stovky a zapriahnuť ho do verejných prác. Ak môžeme rozdávať peniaze kadejakým zahraničným podvodníkom, jednoduchšie je obnoviť štátne podniky, ktoré budú v našom vlastníctve, budú zamestnávať ľudí a plniť štátnu pokladňu.
Ak chce niekto obchodnú vojnu s Ruskom, alebo inými krajinami – nech si ju vedie za vlastné peniaze. Kto potrebuje mentora, aby dokázal slušne žiť, nepotrebuje Brusel, ale psychiatrickú liečebňu … kto potrebuje stovky darebákov, s pyskami preplnenými prázdnymi rečami – v Bruseli ? Nikto … len oni potrebujú Brusel, aby nemuseli poctivo pracovať.
Verím, že sú ľudia, ktorí potrebujú Brusel … ale nikto im nebráni, aby tam odcestovali, zavesili sa svojmu idolu na krk a počkali, kým im priletia pečené holuby – rovno do huby. Slovensko ich však nepotrebuje … a rovnako nepotrebuje ani Brusel. Nepotrebuje úniu, nepotrebuje ani amerických jastrabov, ktorí roky tárajú o ruskej agresivite a sami dnes plánujú nové vojenské základne vo svete …
Ak niekto naozaj sníva o pozícii bruselskej prostitútky, stačí šlapať bruselský chodník a jeho sen sa mu splní … ale Slovensko nie je verejný dom … a pochybujem, že väčšina národa má ambíciu, aby bola servisom vo verejnom dome.