Neviem posúdiť, aké myšlienky v strane M.Kotlebu prevažujú. Neviem, pretože jeho strana ma jednoducho nezaujíma, no nemôžem poprieť, že nejedna jeho myšlienka má svoj základ. Niečo však predsa viem – politická “ cigánska “ férovka, teda všetci proti jednému, je ideálnym spôsobom, ako tejto strane zvyšovať voličskú základňu.
V prvom rade neverím, že sa podarí vytvoriť akúkoľvek stabilnú vládu, ktorá by prežila celé volebné obdobie. Vychádzam z presvedčenia, že predstaviteľov politických strán zaujíma viac vlastný prospech, než záujmy národa a štátu. Nehovoriac o tom, že neverím v slušnosť a poctivosť ľudí, ktorí si pravidelne “ robia z huby riť „, a čo povedia dnes, to zajtra neplatí. A to som ešte optimista, lebo u väčšiny neplatí to, čo povedali – už o pár minút.
Priateľov maj blízko, nepriateľov ešte bližšie. Stará, ale veľmi múdra zásada. Ak budú členovia parlamentu ignorovať M.Kotlebu, dosiahnu len to, že sa sústredí na ich chyby a prešľapy. Bude na to neustále poukazovať, a nie je ťažké odhadnúť, aký dopad to bude mať na myslenie voličov. Kto si to nevie predstaviť, nech sa pozrie na vývoj v banskobystrickom kraji. Zablokovali mu jeho vlastné peniaze (pretože eurofondy sú v prevažnej miere naše peniaze), a výsledkom je – Kotleba v parlamente. Chceli ho odstaviť a dosiahli pravý opak. Nemysleli na to, že ak dokáže realizovať rôzne práce v prospech kraja a bez peňazí z fondov, obráti sa to proti nim.
Rodinkárstvo je mimo rétoriky asi jedinou oblasťou, kde môžu padať na adresu Kotlebu oprávnené výčitky. Má to však jeden veľký háčik – po župných voľbách vytvorili poslanci takú situáciu v kraji, že Kotleba nemal na výber. Každý sa chce obklopiť ľuďmi, ktorým môže dôverovať a sú ochotní s ním spolupracovať. Ale pokiaľ cudzí povedia – nie – spolupráci, musí siahnuť po vlastných.
Iste, poslanci kraja vytiahli aj propagandu, ktorú si robil župan prostredníctvom regionálnych novín. Treba však niečo pripomenúť, čo zjavne ignorovali a prehliadali. Pred práve ukončenými parlamentnými voľbami pokojne tolerovali, že naši europoslanci namiesto výkonu funkcie v Bruseli robili v pracovnom čase a na účet daňových poplatníkov kampaň svojim politickým stranám. Rovnako tolerovali a dodnes tolerujú ľudí, zastávajúcich viacero funkcií, hoci miesta ich výkonu sú vzdialené stovky kilometrov. Sotva majú právo poukazovať na Kotlebu.
Päť miliónov eur … toľko má dostať Kotleba za úspech vo voľbách. Ak mu doteraz niečo chýbalo, boli to práve peniaze. Zásluhou tuposti pseudodemokratov ich už budú mať. A poviem to otvorene – ak by som bol na mieste M.Kotlebu, tak tie peniaze do posledného centu vložím do krajskej pokladne. Samozrejme s patričným mediálnym cirkusom … a nie je ťažké domyslieť si, aký dopad by to malo na myslenie voličov. Pretože na Slovensku poznajú len situáciu, keď ich volení zástupcovia okrádajú a klamú.
Kto dokázal absolvovať dve vysoké školy, nemôže byť hlupák, a je veľkou chybou, pokladať ho za hlupáka. Nehovoriac o tom, že mnohí z našich politikov majú vzdelanie, o ktorom by sa dalo oprávnene pochybovať, často nevedia predložiť ani vlastné diplomové práce, neraz ich podozrievajú z plagiátorstva … toto všetko si Kotleba nemôže dovoliť, keďže je pod drobnohľadom.
Ktosi prehlásil, že voličom M.Kotlebu fašizmus nevadí. Neviem, ale optikou tohoto výroku voličom ostatných strán nevadia klamári, zlodeji, šašovia … teda ľudia, ktorí nielen v posledných štyroch rokoch zneucťovali parlament. Kam však prídeme, ak budeme na svet hľadieť touto optikou ?
Nehovoriac o tom, že porekladlo o perle v kope hnoja je nadčasové a platí stále. A nedá sa poprieť, že v mnohom hovorí Kotleba len o realite, hoci neprijateľným slovníkom. Často sme napríklad na medzinárodnej úrovni obviňovaní z rasizmu a xenofóbie, hlavne v rómskej otázke. Čo si však myslieť, keď sa strhne bitka pred krčmou, ktorej sa zúčastnia tak gádžovia i Rómovia, a pokiaľ je obeťou Róm, okamžite sa preveruje možný rasový motív, ale pokiaľ je to naopak – teda obeťou je gádžo, tak sa to berie ako bežný trestný čin ? Čo si myslieť o tom, že ten – kto nikdy nepracoval – má z pohľadu štátu väčšie práva, ako ten – čo roky či desaťročia poctivo pracoval ?
Keby si špičky pri moci všímali a riešili tieto absurdnosti, extrémizmus by nemal na Slovensku žiadnu šancu … lenže tých viac zaujíma, čo povedia rôzni paraziti v mimovládnych organizáciách, než potreby a myšlienky národa.
Svojho času som mal problémy s kolegom, ktorý mi neustále hádzal polená pod nohy. Špicľoval, donášal nadriadeným, využil každé moje zaváhanie, či nesprávne rozhodnutie. Keď mi po nejakej dobe zverili pobočku, všetci čakali, že ho vyhodím. Nechcel som mu hnať vodu na mlyn, a riskovať prípadný súdny spor, a tak som spravil opak – zveril som mu funkciu zástupcu, ktorá bola spojená s rôznymi povinnosťami. Výsledkom bol jeho odchod po dvoch mesiacoch, pretože napriek svojej rétorike povinnosti nezvládol … a nemohol nikoho obviňovať, že nedostal šancu. Nemohol ani náznakom tvrdiť, že ho niekto diskriminoval …
A to je podstata riešenia, ako sa vysporiadať s niečím, čo je neprijateľné. Dajte protivníkovi široké pole pôsobnosti a čakajte, ako so svojou šancou naloží. A pokiaľ zlyhá – nemusíte mať obavy. Horšie bude, ak nezlyhá a ukáže, že je schopnejší … a myslím, že to je podstata obáv politických strán a ich predstaviteľov z M.Kotlebu. Pretože si za roky zvykli klamať, zavádzať, neplniť sľuby … proste “ robiť si z huby riť “ …