Márna snaha fotografov i kameramanov … kedysi aj na bratislavský Inter (futbalový) chodilo viac divákov, ako na demonštráciu proti vznikajúcej vládnej koalícii. Čím to asi bude ?
Nemyslím, že by to bolo nezáujmom ľudí o to, čo sa deje okolo nich. Skôr si myslím, že opozícia svoje vyjadrenia poriadne prehnala, a ľudia jednoducho pochopili, že v pozadí nie je vôbec nejaký podvod na voličoch, ale sklamanie z toho, že sa určité persóny nedostali tam, kde sa už videli.
Nie, nerobme si ilúzie … predstavitelia opozície sú sklamaní len z toho, že pili na kožu medveďa, ktorý im nakoniec utiekol. Síce sa snažia a hľadajú desať (či už len päť ?) údajne statočných, ktorí by im pomohli zablokovať vyslovenie dôvery novej vláde, ale na ich rečiach a konaní je jasne vidieť, že ide o všetko, len nie – o Slovensko. Tomu zodpovedá aj postoj “ lídra “ opozície, ktorý sa rozhodol, že zotrvá v európskom parlamente … radšej, než v slovenskom.
Opäť sa potvrdilo, že slovenské “ pravicové “ strany sa nesnažia vo voľbách bojovať o víťazstvo, im stačí, keď nejako ušúľajú komplot proti víťazovi a vyradia ho z hry. Bojovať o víťazstvo totiž znamená bojovať o voliča, a predsa vieme, že voliča majú mimo obdobia volieb – na háku.
Treba priznať, že demonštráciu proti novovznikajúcej koalícii sa im podarilo ušúľať, len sa im nepodarilo voliča – ošúľať. Akosi aj ten pochopil, a to dokonca aj bratislavský volič (známy svojou vernosťou pravicovým stranám), že na jeho záujmy kašlú a chcú sa len po jeho chrbte vyšplhať k obsadenému miestu – pri koryte. No, zatiaľ sa im to akosi nedarí.
A hoci verím, že teoreticky sa možno podarí zmariť neodvratné a nejako zablokujú vyslovenie dôvery novej vláde, nerobím si ilúzie, ako to nakoniec dopadne. Teda – v neprospech voliča, pretože z jeho vrecka sa len zaplatia nové výdavky, a odskáče si aj chaos, trvajúci počas hľadania riešenia komplikovanej situácie.
V každom prípade, bratislavská demonštrácia jasne ukázala, že veci sa majú inak, než tvrdí sklamaná opozícia. Jednou vecou je zblbnúť ľudí na sociálnych sieťach, inou vecou je ich reálny prejav nespokojnosti. Pretože, ak príde na námestie protestovať 0,00018 % populácie, tak veci asi nie sú také zlé, ako sa prezentujú.
Kedysi mi jeden ambiciózny kolega povedal, že ľudia vo firme sú nespokojní s tým, aké majú podmienky na výkon práce. Povedali sme si, že ich teda zvoláme do zasadačky, a nech sa každý vyjadrí. Prvým sklamaním pre kolegu bola účasť – prišla necelá tretina pracovníkov firmy. Jeho “ najvernejší “ neprišli vôbec. Druhým sklamaním bolo správanie účastníkov diskusie – ani jeho plamenné výzvy nepomohli, aby ho niekto svojím vystúpením podporil. Tretím a posledným sklamaním bolo, že schôdzu sme rozpustili, ale jeho sme – nevyhodili. Možno vsadil na to, že sa stane “ mučeníkom “ v mene záujmov všetkých, ale smola – nestalo sa. Jednoducho sme jeho akciu ignorovali, a neriešili.
Aj bratislavská akcia Sulíka, Matoviča a spol. má podobné príznaky. Jednou vecou je nadávať na sociálnych sieťach, kde je predsa len určitá anonymita, inou vecou je prísť a vyjadriť svoj názor verejne. Ľudia vyjdú z anonymity, ale potrebujú na to oveľa silnejší impulz, než štekanie jedného-dvoch papagájov, hoci pestrofarebných. Dnes sa potvrdilo, že ten impulz neprišiel … nebol taký silný, ako sa tvrdilo. Vlastne bol – slabučký. Zodpovedal slabučkému záujmu politikov – o ľudí.
Čo bude ďalej ? Nevedno … nie je to dobré, pretože sa opäť potvrdilo, že ľudia sú apatickí a nereagujú. Kto za to môže ? No, paradoxne aj tí, ktorí zvolali protest – keby neklamali, netárali, ale hovorili viac k veci, prezentovali fakty a nie výmysly, možno by všetko vyzeralo inak … ale to by ich museli zaujímať – ľudia. Hoci, možno za ľudí pokladajú len sami seba …