Tento výraz sme používali ako deti pre ľudí, ktorí sa správali … no akosi hlúpo. Dnes už mnoho ľudí tento výraz nepozná, ale stále sa nájdu takí, na ktorých presne sedí.
Pretože ignorovať vyše milióna voličov, alebo sa dokonca tváriť, že vôbec neexistujú, to môže naozaj len trkvas. Ešte väčší trkvas je ten, kto tak veľkej skupine voličov (na slovenské pomery) nadáva. Neuvažuje nad tým, že by to mohli byť raz jeho voliči, ak zmenia svoj názor a povedia si, že ich súčasný zástupca za veľa nestojí.
Žiaľ, v slovenskej politike máme trkvasov vyše práva. Mnohí sú dokonca aj titulovaní, ale správajú sa tak, akoby vyštudovali dve triedy ľudovej, a ešte aj tie im dali – z milosti. Hovoria o ľuďoch, ale všimnú si ich len vtedy, keď po nich šlapú, alebo ich potrebujú na naplnenie nejakého cieľa. Hovoria o národe, ale vyčleňujú ba i urážajú každého, kto si dovolí mať iný názor, než oni.
Trkvas nemyslí, trkvas koná
Je čas konať … áno, čas konať síce nastal už dávno, ale stále trvá, to je pravda. Konať by sa však malo premyslene. Niekedy treba urobiť krok späť, aby bolo neskôr možné urobiť tri-štyri kroky vpred. Hovorí sa tomu stratégia, žiaľ toto slovo je trkvasom neznáme. Im sa rátajú len kroky vpred, aj keby do priepasti.
Ústup nemusí byť prejavom zbabelosti, ba nemusí byť ani prejavom zmeny hodnôt. Ústup býva často spôsobom, ako si vytvoriť priestor k rozhodujúcemu stretu s protivníkom, a následne postúpiť vpred. Často býva súčasťou plánu na oklamanie nepriateľa, a jeho zdanlivé uchlácholenie, že je na koni a má prevahu. Žiaľ, trkvas to nechápe – jednoducho zabľačí ako baran “ za stranu a lidi „, a nakoniec skončí tam, kde chcel poslať – nepriateľa. Naivne verí, že mu všetci zatlieskajú.
Smola, trkvasom tlieskajú len tí, čo musia … alebo blázni
Nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ … neviem, či autorom výroku bol trkvas, ale som presvedčený, že sa týmto výrokom riadi väčšina trkvasov. Spojiť sa s niekým len preto, že mu smrdia ponožky úplne rovnako, ako vám – je naozaj nezmysel. Človeka by k priateľstvu a spojenectvu malo motivovať predsa len niečo hodnotnejšie. Problém je, keď sa rozhodnú spojiť dvaja trkvasi … tam sa spoločné, ľudské hodnoty hľadajú naozaj ťažko. Komické je, ak vás presviedčajú o tom, že s nimi je lepšie, lebo stoja v latríne “ len “ po pás, ale protivníka určite nesmiete, lebo on stojí – vedľa latríny.
Tak to už býva … s trkvasom. V detstve sme mali aj iné výrazy, kedysi sa mi páčil ten – “ ty bibas, čo si kefu zhltol ? „, ale aj mnohé iné. Čo sa mi však nepáčilo, bol fakt, že často stavali do čela trkvasov … a to len preto, že hlásali víziu, podľa ktorej bolo dobré všetko, čo bolo – červené. Neskôr ich nahradili iní trkvasi, ktorí do sveta vybehli s myšlienkou, že červená je nemoderná a – “ modrá je dobrá „. Akosi to nevyšlo s tou modrou … aj tá mala škvrny, a nevyzerali veľmi pekne, a už vôbec nie modro.
Dnes hlásajú trkvasi, že všetko je zlé, okrem toho, čo sami hovoria … našťastie sa ukazuje, že sme zmúdreli a verí im už len minimum trkvasov. Konečne sa potvrdzuje, že aj v stáde môže baran bľačať, ale ovce za ním najprv skúšajú myslieť, a až potom idú. Iste, súčasný baran nepôsobí veľmi dôveryhodne, ale na rozdiel od konkurencie sa nás nesnaží presvedčiť, že spätkovanie je – pokrok.
Mnohí hovoria, že tento baran je dosť nenažratý, ale pýtal som sa sedliaka, a ten mi povedal, že aj jeho dedovho deda rodina zaklala barana až vtedy, keď sa poriadne vykŕmil. Za prvé ho nemuseli veľmi naháňať, lebo nevládal behať … a po druhé, len trkvas zakole barana, na ktorom sa rebrá dajú rátať … no neviem, barana som ešte nikdy neklal, ale niečo na tom môže byť … ani ja nemám rád rezne, na ktorých sa len nože brúsia.
Asi nie som trkvas … no niekedy je to škoda, lebo poznám veľa – bohatých trkvasov …