Už roky vidím, že predstava pravicových strán by sa naozaj dala zhrnúť do nadpisu. Čakajú, že im voliči vybojujú miesto pri moci, a oni len moc – prevezmú. A pokladajú za zradu, ak im to nakoniec nevyjde … pokladajú za zradu, že niekto im nepredložil na tácke ich sen.
Je to vlastne hlúposť, ak niekto hovorí o ľavici a pravici, či stranách stredu. V skutočnosti je to len akási vábnička na voličov, ktorá ich má jasnejšie rozdeliť. Pravica je tá zodpovedná, ktorá neplytvá peniazmi, nerozdáva ich a ľavica – to je ten nezodpovedný opak mince. Pravicové strany razia ideu, že každý má zaplatiť dane a starať sa sám o seba … ľavicové strany vlastne na Slovensku nemáme, možno by sa za stranu v zmysle toho slova dala označiť len KSS.
Zaplať dane a staraj sa sám o seba … dosť bludná myšlienka, lebo ak sa mám starať sám o seba, prečo mám platiť dane ? Však, ak sa o mňa nemá zaujímať štát, keď to potrebujem – tak ho vlastne nepotrebujem. Alebo ? Dokonalou ilustráciou pravicového myslenia je správanie politikov v Bruseli – pokladajú za bezočivosť, ak niekto naznačí, že by sa mali zisky prerozdeľovať. Ale na druhej strane pokladajú za samozrejmé, že straty sa prerozdeľujú a teda sú – spoločné. Kto neverí, nech tam beží … viď (nielen) Grécko.
Delenie či návrh na delenie ziskov je zločinom (alebo návrhom na spáchanie zločinu), delenie či návrh na delenie straty je – solidaritou … akurát bez slobody.
Takže, tie politické strany, čo sa označujú za tzv. pravicu, majú podobné uvažovanie aj v prípade riadenia štátu. Dajte nám moc a my budeme vládnuť. Ale keď príde na lámanie chleba, teda urobte niečo aj vy, aby ste si tú moc zaslúžili, vtedy zopnú ruky v typicky obrannom geste a tvária sa – my máme niečo robiť, aby sme sa dostali k moci ? Zbláznili ste sa ? My predsa chceme vládnuť, nie pracovať.
S obľubou o sebe tvrdia, že sú predstaviteľmi intelektuálov a vlastne ani neklamú. Pretože väčšina ich obhajcov na intelektuálnej úrovni posedáva v rôznych teoretických inštitúciach, nadáciách, mimovládnych organizáciách a podobne … proste trpia tulením syndrómom, čiže ručičky od roboty pekne (ďaleko) preč.
Ľudovo povedané, hľadajú odpoveď na otázku, čo by bolo, keby pes – nesral …
Zásadne končia vo voľbách niže víťaza, a zásadne to nechápu – ako je to možné, však sme tak zodpovedne – rozprávali ? Ako je to možné, že to tí ľudia nechápu a nevedia oceniť ? Však sa len snažíme šetriť, utiahnuť opasky, znížiť výdavky … nuž áno, dosť ťažko sa chápe, že všetci si majú utiahnuť opasky, samozrejme okrem tých, čo to vymysleli. Tí si predsa uťahovať opasky nemôžu, však musia zachovať nejaký štandard, nie ?
Komunisti hospodárili nezodpovedne, to musíte chápať. Nuž áno, bolo to naozaj nezodpovedné, preplatiť poslancovi cestovné, stravné, náklady na ubytovanie a ušlú mzdu … a ináč ho nechať, nech naďalej pracuje tam, kde má zmluvu. Pretože pán poslanec, to predsa nie je hocijaký plebs.
Šesťdesiat-sedemdesiat dní v roku … toľko práce stačí. Predstavte si, že by ste si odpracovali tri mesiace v roku a stačilo by to na ročný plat. Skvelá predstava, nie ? Som s voličmi … svieti nápis, rukou naškriabaný na dverách. Opodiaľ poslaneckej kancelárie golfové ihrisko, vysmiaty pán poslanec s palicou v ruke, a vozíkom za chrbtom. Človeče, ešteže som išiel sem, lebo na dverách si mal napísané … ja viem, mávne rukou a nedá mi dohovoriť, ale ľudia musia vidieť, že pracujem aj mimo rokovaní parlamentu. No, naozaj pracuje, to je pravda … ťažko sa potom diviť, aké nezmyselné zákony svojím hlasom podporí, však pri naháňaní kondície nemôže aj študovať, nie ?
Neverte populistom, rozhadzujú vaše peniaze …
Hej, rozhadzujú … niečo aj medzi ľudí. Naopak, zodpovedná pravica uťahuje ľuďom opasky, sebe valorizuje platy v záujme zachovania životnej úrovne a podporuje (z vrecka voliča) ľudí, ktorí často nenájdu našu krajinu ani na mape. Viete, prinášajú pracovné miesta, šepoce sa najprv potichu a potom nahlas. U nás vari nie je práca ? Však máme rozbité cesty, potraviny musíme dovážať, dovážame textil, obuv, a kadečo iného, máme opustené polia a u nás nie je práca ? No, naozaj nie je …
Ad absurdum, kamarát na ministerstve … nemám čas, pripravujeme výberové konanie na poradcu. Akého poradcu ? No v právnych veciach … robíš si zo mňa prču ? Však máte plné poschodia právnikov v budove ministerstva a vy hľadáte právneho poradcu ? No vieš … máme plné poschodia ľudí s právnickym vzdelaním. Aha … chápem. Takže v budove máme trafiky pre našich priateľov, známych, synov, dcéry či manželky … a ich prácu vykonáva externá firma, pretože oni majú síce známosti, nie však schopnosti. Výsledok ? Zmluva medzi štátom a XYZ, miesto plnenia na Slovensku, spadajúca pod právnu jurisdikciu niekde za oceánom … geniálne, nie ? Ako a pre koho …
Áno, dnes už tieto nešváry praktizuje každý, bez ohľadu na orientáciu … ale, kto s nimi začal ? A prečo ich tá zodpovedná pravica nezastavila ?
Oligarchovia ? Nesmieme pripustiť vládu strán, za ktorými stoja oligarchovia. Som za, môžeme hneď vypísať referendum o vystúpení z únie, pretože práve tam stojí v pozadí najviac oligarchov a nadnárodných spoločností. Mlčanie, zdesené pohľady a otázka – zbláznil si sa ? To je predsa niečo iné. Ako iné ? Však je to presne to isté, nie ? Nie, nie je. Nie je, lebo my sme príliš malá krajina … bla bla bla … to už naozaj nemusím počúvať. Oligarchovia vadia, ale len tam, kde sa to hodí.
Nečudo, že neskôr nasleduje po neúspechu vo voľbách – útek. Útek, lebo plán nevyšiel, tak čo tam po ľuďoch. Možno nabudúce … možno to niekto vybojuje a oni sa konečne dostanú – k moci. Len to musí niekto vybojovať. Národ si musí uvedomiť, že ich vládu si treba zaslúžiť, že to mu len tak nepadne do náruče …
Čo mu nepadne do náruče ? Vláda ľudí, ktorí ani nepoznajú základný dokument štátu – Ústavu SR ? Vláda ľudí, ktorí hovoria o morálke, a zakaždým vyskočia z vlaku, ak už nie je garantom ich postavenia ? Vláda ľudí, ktorí robia hrubé čiary za partnermi, ak sú ochotní s nimi spolupracovať, ale ináč sú pre nich zradcami a zlodejmi ? Vláda ľudí, ktorí sú oklamaní, lebo vyhral niekto iný ? Vláda ľudí, ktorí chcú vládnuť národu, ale nie sú ochotní postaviť jeho záujmy nad svoje vlastné ?
Niet potom divu, že populisti vyhrávajú voľby, a zostavujú vlády, hoci národu hodia len odrobinky … niet divu, lebo tí druhí nehodia ani tie odrobinky. A niečo je predsa lepšie, než nič. Alebo ?