Niečo poriadne smrdí, presnejšie – naša doba smrdí. Pokrytectvom, pretvárkou, falošnosťou … a honbou za hodnotami, ktorými sami, hoci v skrytosti duše – pohŕdame. Neveľmi sa vypláca, ak niekto meria jednu vec dvoma metrami, podľa toho, čo mu vyhovuje.
Nikde nenájdete ani zmienky o tom, aké je pozadie toho, čo zasiahlo Madrid, Londýn, Paríž či naposledy Brusel. Všade nájdete pokrytecký údiv nad tým, ako sa mohla zrodiť beštia s menom Breivik, ale nikde nanájdete ani stopy po pátraní a odhaľovaní pozadia šialenstva, ktoré pochytilo nielen jednotlivcov, ale často aj národy.
Tejto dobe sme sami, a vlastnou nedbalosťou vypálili krvavé znamenie. Hráme sa na multikultúrnu spoločnosť, ale chováme sa ako barbari.
V Moskve sa prechádza párik neďaleko Kremľa. Zaznejú výstrely, muž padá na zem a umiera. Na druhý deň sa svetové médiá búria, lebo to bol oponent prisilného protivníka, a hoci sa jeho priaznivci vošli na štadión v Lužnikách, bojoval – za národ. Hm …
O stovky, ba tisíce kilometrov iným smerom vlečú dvaja muži tretieho na cestu. Opodiaľ kráča ďalší muž, a niečo, čo sa podobá šabli alebo mačete, si nesie v rukách. Muži zastanú a zrazia zajatca na kolená. Roztiahnu mu ruky, štvrtý muž pristúpi a jedinou ranou odtne hlavu kľačiacemu. Bez súdu, bez práva na obhajobu … prečo ? Popravený muž kritizoval vládnucu rodinu, a nevedel, že vedľa neho sedia členovia tajnej polície. Na Youtube sa objaví video, ukazujúce popravu nešťastníka, ktoré o pár hodín prevádzkovateľ stiahne. Svetové médiá ? Mlčia, pretože vládnuci režim je síce najkrutejší na svete, ale je to – spojenec v oblasti.
Niekde v Paríži sa plačúca pani pýta reportéra, prečo zomrela jej mladučká dcéra počas teroristického útoku, však nikomu neublížila a bola taká mladá … mala život pred sebou. Médiá ronia krokodílie slzy, a nikto sa nepýta, prečo inde, niekde v inej krajine zomierajú stovky, ba tisíce mladých a nevinných ľudí. Tiež mali život pred sebou, ale nežili v “ civilizovanom “ svete …
Extrémizmus je čoraz viditeľnejší … útokov pribúda a my sa pokrytecky pýtame – prečo ? Prečo nás tak nenávidia, že sú ochotní obetovať vlastné životy, aby nám ublížili ?
V našom mene mocní “ civilizovaného “ sveta šliapu po všetkom, čo si iní vážia … vyvolávajú konflikty v mene budovania impérií, nad ktorými by slnko nezapadlo, mávajú krvavou ratolesťou demokracie a my sa pýtame – prečo ? Prečo nevoláme – nechajte ich na pokoji, nech žijú podľa vlastných tradícií ? Prečo sa nebúrime proti politike, založenej na potláčaní národnej a kultúrnej identity ?
Kto a čím bojuje, tým aj padne … hovorí staré pravidlo.