Dvanásť rokov … kedysi to stačilo na absolvovanie ôsmych ročníkov základnej školy, a štyroch ročníkov strednej školy s maturitou. Nie veľa, však ?
A predsa – za ten krátky čas stihli v jednom meste postaviť byty pre dvadsaťpäťtisíc obyvateľov, k tomu školy, škôlky, jasle, obchody, služby, kompletný trolejbusový okruh mestom, cesty, parkoviská a vlastne všetko, čo s potrebami obyvateľstva súvisí. Zamestnanosť nad osemnásť rokov – plná, ak teda nerátame vojakov základnej služby, alebo študentov vysokých škôl.
Žiadne tabuľky – postavené z príspevku EÚ … nie, vtedy sme boli členmi RVHP, ale tam sa na takéto účely neprispievalo. Proste sa stavalo za to, čo mal štát k dispozícii zo svojich, vlastných zdrojov.
Ubehlo ďalšie štvrťstoročie. V rovnako meste pribudli byty pre približne dvetisíc obyvateľov. Skoro polovica je prázdna, pretože ceny bytov presahujú možnosti obyvateľov mesta. Hrdo tam visia tabuľky, poukazujúce na rôzne druhy “ pomoci “ z EÚ.
Tam, kde v priebehu dvanástich rokov našlo obydlie dvadsaťpäťtisíc obyvateľov, sa však niečo zmenilo. Či skôr veľa zmenilo. Z nových ciest sa stali rozbité, väčšina škôl je zatvorená, škôlky a jasle sú s výnimkou jednej zatvorené všetky. Sieť špecializovaných obchodov nahradili dve obchodné centrá s tovarom (miestami) dosť pochybnej kvality. Pribudli bezdomovci, objavila sa nezamestnanosť – štatistika hovorí, že sa pohybuje na úrovni, 14,3%.
Čím to asi bude ? Keď nikto nepomáhal, bolo všetko. Teraz pomáha bohatá a všemocná únia, a nie je – na nič. Nie je na opravy ciest, musela sa zredukovať verejná doprava, zatvoriť školy a škôlky, z bývalej polikliniky je dnes ruina, kde prespávajú bezdomovci.
Pokrok ? No áno, najvyšší úradník miestnej časti berie desaťnásobok toho, čo kedysi bral jeho predchodca. Takže, kde je problém – dostávame dary, a máme menej, ako sme mali bez darov ?
Nech si každý odpovie sám …