Tragédia slovenskej malovernosti

21. mája 2016, cudzinec, Nezaradené

Nie, už do diskusií nechodím. Zdravie mi je cennejšie, ako diskusia s ľuďmi, ktorých by v nejednom prípade označili za mentálne zaostalých … a tí, na ktorých názore mi naozaj záleží, to vedia aj bez toho, aby som im odpovedal.

Neveríme nikomu a ničomu, každého podozrievame z nekalých úmyslov, úspešnejší sú automaticky zlodeji a neúspešní – partia skrachovancov, ktorých by sme najradšej zakopali pod čiernu zem. Objektívnosť ? Nedajte sa vysmiať. Ako jeden zo susedov, ktorý vyše roka intrigoval proti správcovi domu, lebo bolo od neho vyžadované plnenie povinností – a dnes plače, lebo správca dal na neho nielen súdnu žalobu, ale zároveň aj demonštroval ostatným obyvateľom, ako intrigán používal ich financie v čase, keď sám dom spravoval.

To je dokonalý obraz, ako sa k sebe správame … čím naozaj sme.

Nedávno som počul názor známeho, ktorý omylom zablúdil na blog Pravdy a čítal príspevky dvoch slovutných “ ficobijcov “ … opýtal sa, či by sa nemal zmeniť zákon, hlavne v otázke opatery duševne chorých, a nemali by sa pripustiť, aby svojimi výlevmi znepríjemňovali každodenný život. Inu, odpovedal som mu, každý má právo na svoj názor, vrátane neschopného blbca, ktorý si už ani nepamätá, čím vlastne je – či čím bol. Kedysi komunista, dnes antikomunista a zajtra v prípade potreby – znova komunista, alebo fašista.

V časoch môjho detstva sa takým hovorilo – bezcharakterná špina

Dokonca zrádzame a predávame aj sami seba, ale to už je taký náš folklór. Vždy sme potrebovali pána s bičom nad hlavou, nevedeli sme si vládnuť sami. Trieskame sa do hrude, že sme vstúpili do Európy, hoci sme v nej odjakživa. Trieskame sa do hrude, že sme Európania, hoci sme – Slováci. Zbavujeme sa vlastnej identity, a ešte sa tým aj hrdíme ? I to je náš obraz. Štúrovci by nás dnes hnali korbáčom, že predávame to, o čom sami nemohli ani snívať.

Predali sme a zradili všetko, čo nás symbolizovalo – vzdali sme sa vlastnej meny, štátnu vlajku hanobíme tým, že na jej úroveň vešiame kadejaké handry spolkov podvodníkov, klaniame sa tým, čo nás nemajú za nič … vymenili sme pánov a nazývame to pokrok ? Pekne sme osprosteli … už sa nedivím, prečo Maďari roky vykrikovali, že  sme – butatóti …