Nestrannosť ? Zabudnite, keď je to nepriateľ, alebo má iný názor, treba na neho hádzať špinu stále, bez ohľadu na to, o aké záujmy ide …
V inej krajine by sa zamysleli, a v prípade kandidatúry politika na tak významný post, akým je ten najvyšší v OSN – by sa spojili a robili všetko, aby dosiahli konečný úspech – teda jeho zvolenie. Na Slovensku ? Zabudnite …
Tu ktosi radšej hľadá a vyhrabáva čokoľvek, čo by mohlo kandidáta pošpiniť. Čo tam po Slovensku, čo tam po prínose, ktorým by pre krajinu mohol byť úspech kandidatúry Lajčáka. Nie je náš, tak nesmie … za žiadnu cenu. Len škoda, že tí istí ľudia slintali nad možnou účasťou I.Mikloša v ukrajinskej vláde ako psi nad mäsom obrastenou kosťou, hoci už aj vo svete diplomacie sa čoraz hlasnejšie priznáva, že ukrajinská vláda je nespoľahlivý partner s pochybnými praktikami a podporovaná ľuďmi, ktorí sa vôbec neštítia spolupracovať s obdivovateľmi S.Banderu a spol.
Nie je podstatné, či sa Lajčák stane alebo nestane šéfom OSN. Ak niekto chce hodiť po ňom kameňom za prihlášku do komunistickej strany, mal by sa v prvom rade pozrieť na seba, či svoju minulosť. Pretože nejeden z tých, čo dnes tak horlivo útočia pre zdrap papiera, má maslo na hlave a často aj podpis na podobnom zdrape … prípadne vyštudoval zásluhou podpisu svojho predka na podobnom zdrape papiera. A bez toho podpisu by nikdy nebol tam, kde dnes je …
Čo už … IQ slovenských žurnalistov je žalostné, čo vieme už dlhé roky … vedia len utekať a slintať nad ľudským utrpením, či za kus žvanca predávať meno a česť … prospech krajiny, národa – to ich vôbec nezaujíma. A mimochodom – väčšina z nich bojovala proti komunizmu doma, pod posteľou, mlčky – alebo len vo svojich mokrých snoch.