V novembri 1989 prezliekli kabáty a zahodili stranícke knižky … dnes zúria, že pri moci sú práve tí, ktorých pohotovo odkopli, aby plávali s prúdom …
Najčastejšie kritizovanou praktikou bývalého režimu bola prax, založená na dokazovaní – neviny. V praxi to vyzeralo tak, že niekto na vás hodil špinu, a vy ste museli dokazovať, že to nie je pravda. Ak ste nevedeli dokázať, že hodili po vás klamstvom a pošpinili vaše meno, mali ste smolu.
Ako sa ukazuje, osvedčená praktika boľševikov sa opäť vracia na scénu, vlastne nikdy neodišla … kto dnes videl besedu na STV1, kde sedeli okrem iných aj poslanec Rajtár a minister vnútra Kaliňák, musel sa smiať a diviť, ako hlboko sme klesli. Nie, Kaliňák ma rozhodne nepresvedčil, že polícia a ostatné represívne zložky konajú nezávisle a objektívne. Ale na druhej strane, jeho kritik bol vyslovene trápny, pretože bez argumentov opakoval jednu…jedinú vetu. A očakával, že voličov s touto vetou presvedčí. No možno takých, ako niektorí slovutní ficobijci, ktorí denne vyplodia jeden-dva blogy, aby ošpinili nepriateľa, hoci akosi zabudli na vlastnú, boľševickú minulosť. Nie komunistickú … boľševickú.
Pretože kovaní boľševici dodnes veria, že tisíckrát opakovaná lož, alebo prekrútená pravda sa stanú – skutočnou pravdou. A rovnako tomu veria ich potomkovia, ktorí boli ešte za čias totality na miestach, kde sa nestraník nemal šancu dostať, a dnes veria, že sa na to – zabudlo.
Nezabudlo … a mám obavy, že práve zásluhou činnosti týchto neoboľševikov sa betónuje jedna strana, či skôr jedna elita pri moci, pričom bude veľmi ťažké, aby bola nahradená.
Ak má byť konkurenciou súčasnej koalície, vedenej SMER-om, zhluk ľudí, ktorí nie sú schopní argumentovať, nevedia prejaviť elementárnu úctu voči oponentovi … tak sme na tom naozaj zle. Pretože s týmito ľuďmi nedosiahnete zmenu, ide im len o vlastný prospech a každý úspešnejší protivník je automaticky – vagabund.
Nie je žiadnym tajomstvom, že podobným ľuďom nesmrdí žiadna cesta, akou sa dostanú k moci. Keď nevedia poraziť protivníka férovo, skúsia to intrigou, alebo podrazom. Ich vôbec nezaujíma pravda, ani volič, ani štát … túžia len po moci, nech už tvrdia čokoľvek. A sú oveľa horší, ako tí, ktorých kritizujú … však si spomeňte na slová niekdajšieho premiéra Dzurindu, ktorý na každú kritiku najprv reagoval slovami “ to nie je korektné “ a neskôr už bez problémov podrazil kohokoľvek, kto sa mu vzoprel. Kohokoľvek sa zbavil, ak mal pocit, že ohrozuje jeho postavenie. Ako to dopadlo ? Na to si odpoviete aj sami.
Jed otrávi každého, kto ho konzumuje … a je jedno, či ho vypije, alebo prijme sluchom … a jed neschopnosti súčasnej opozície otravuje spoločnosť, škodí štátu, voličom a hlavne – nedáva šancu na zmenu k lepšiemu.
Kto o niekom tvrdí, že je zločinec, mal by to vedieť podložiť dôkazmi. Ak to nevie, nemá čo robiť medzi slušnými ľuďmi a už vôbec nie ich zastupovať. A nech si myslíme čokoľvek, dnes je súdnictvo úplne inde, než tomu bolo za čias LenOna – Mečiara.
Pritom na zmenu stačí tak málo – vyhrať voľby. Skúste si však položiť otázku – kto z dnešnej opozície sa naozaj snaží (či snažil) vyhrať voľby ? Však sa pozorne pozrite na ich rétoriku – jedinou myšlienkou je – nikdy s Ficom. Naozaj veríte, že je to pre praktiky a rétoriku súčasného premiéra ? Ešte ste sa nepoučili, kam viedla kampaň s motívom – nikdy s Mečiarom ? Naozaj veríte, že po Mečiarovi prišla slušná a morálna garnitúra ?
Demokrati sa často obhajujú myšlienkou, že demokracia je to najhoršie, čo ľudia vymysleli … ale čo už, keď nič lepšie nemáme. Dovolím si tú myšlienku prekrútiť a konštatovať – R.Fico je to najhoršie, čo sa po Mečiarovi dostalo k moci, ale čo už – keď ho nikto nevie poraziť, ba dokonca sa ani nesnaží poraziť … teda vyhrať voľby.
Treba tvrdo tlačiť na na našich volených zástupcov, aby svoje tvrdenia podkladali dôkazmi, a pokiaľ to nevedia – nech bez meškania opustia miesto, ktoré si nezaslúžia. A vtedy môžeme veriť v lepšiu spoločnosť.