Pravidelne sa objavujú odhalenia z čias éry “ kraľovania “ mafie na Slovensku. Pravidelne sa pripomína, kto s kým znepríjemňoval život v tom-ktorom meste, ale to je tak asi všetko – ak teda nerátame občasné správy o tom, na akom súde prebehlo konanie s M.Černákom a ako skončilo. Prípadne – aké obvinenie bolo voči nemu vznesené. Lenže …
Je viac než zjavné, že v rôznych zločinoch, ktoré sa dnes pomaly vyťahujú na svetlo sveta, nebol Černák – sám. Nemohol byť, a potvrdzujú to aj výpovede svedkov. Tých svedkov, ktorí po rôznych dohodách najčastejšie svedčia proti svojmu bývalému šéfovi, či kamarátovi.
O čo vlastne ide v tejto “ hre “ na spravodlivosť ? Aká úcta sa vlastne prejavuje obetiam dávnych zločinov, keď sú známe mená a tváre vinníkov, no riešená je len účasť samotného Černáka na týchto zločinoch a nič viac ? Napokon, systém na Slovensku je nastavený tak, že v prípade doživotného trestu (teda v prípade Černáka) nie je možné pridanie iného trestu, keďže už bol udelený maximálny možný trest. A ostatní sa zo svojho podielu akosi vyvlečú. Neviem, skôr mám pocit, že niekto chce formálne ukázať – aha, konáme, riešime, odhaľujeme … – ale na druhej strane mám čoraz viac dojem, že všetko sa rieši takým spôsobom, aby konečný výsledok nezahŕňal nikoho iného, okrem Černáka. Prečo ?
Aj v rôznych dokumentoch o činnosti mafiánskych skupín na Slovensku sa priznáva, že nejeden z bývalých šéfov mal dobré kontakty – či už na polícii, prokuratúre alebo súdoch.
Ale z vývoja udalostí mám pocit, akoby tieto odhalenia nikoho nezaujímali, akoby by nebol záujem odhaliť pozadie a ľudí, ktorí spolupracovali s rôznymi zločincami (a určite to nebolo zadarmo), akoby nikto nemal záujem potrestať aj spolupáchateľov, ktorí zneužili svoje postavenie. V podstate sa vytiahlo len pár mien, či už obhajcov (a aj spomedzi nich sú už niektorí po smrti), prípadne bývalého námestníka SIS J.Svěchotu (tiež už zosnulého), ináč nič viac. A neraz mám pocit, že špina sa doslova priehrštím hádže na zosnulých … akoby v tom nikto iný nebol, čomu osobne neverím.
Nie, nedivím sa tomu, že bývalý slovenský “ boss “ začal hovoriť. V podstate sa to dalo očakávať, keďže ho vlastní hodili cez palubu, a šanca na prepustenie po absolvovaní štvrťstoročia trestu je mizivá. Účel svätí prostriedky, a ako sa hovorí – pomsta je sladká. Všetko však vyzerá tak, že nie je žiadny záujem, aby boli potrestaní všetci vinníci … ba niekedy mám pocit, akoby všetko malo svoj scenár a konečným cieľom bolo zhromaždenie dôvodov, ktoré budú dostačujúce na prepustenie Černáka, alebo jeho (skutočne) doživotné uväznenie. Akoby sa jednalo o realizáciu vopred dohodnutého plánu.
Nevedno … ale otvorene poviem, nepáči sa mi vývoj, aký to nabralo. Všetko ma čoraz viac utvrdzuje v presvedčení, že nejde o skutočné odhalenie pravdy, ale len o formálne utvrdenie verejnosti o fungovaní spravodlivosti a následné zahrabanie veci … čo najhlbšie. Nech sa nikto nepýta, kto a ako bol do toho zapletený, kto na tom zarobil a kto z toho dodnes profituje.