Niet lepšieho príkladu, ako Ligy zadĺžených a privilegovaných (súťaž vo futbale, známa pod falošným označením Liga majstrov), ktorý presne dokazuje úpadok súčasnej spoločnosti a bezcharakternosť ľudí, ktorí sú v tejto dobe označovaní za elity.
Aj z nemeckej strany sa dnes ozývajú sklamané výroky, že futbalový šampionát stratil úroveň, pretože sa na ňom zúčastnilo množstvo krajín, ktoré nemali potrebnú kvalitu reprezentácie. Asi by sa toto konštatovanie dalo chápať ako triezve zhodnotenie reálneho stavu, nebyť pár maličkostí.
Napríklad faktu, že veľké a bohaté krajiny v UEFA robia všetko preto, aby si svoje postavenie zachovali a nikto ho nemohol ani náhodou ohroziť. Výsledkom je spomínaný paškvil na férovú súťaž s označením Liga majstrov, kde sa do hlavnej súťaže dostane množstvo klubov, ktoré majstrovský titul v príslušnej sezóne nezískali, ale naopak – kluby z iných krajín, ktoré majstrovský titul získali, sa často musia prebíjať mínovým poľom v podobe rôznych predkôl, aby sa dostali tam, kde by mali patriť automaticky.
Prečo ? Všetko je o peniazoch … a kde ide o peniaze, tam ide bokom všetko, vrátane férových postupov
Všetko sa nastaví tak, aby podľa možnosti mali prístup do lukratívnej časti súťaže len tí vyvolení. Napríklad losovanie prebieha tak, že sa zámerne zabráni stretnutiu silných klubov v prvých kolách súťaží, či ich prvých fázach. Nie, vôbec nejde o diváka … to je len oficiálna rétorika.
Nemecko je sklamané, lebo neuspelo – titul kontinentálneho šampióna nebude, a tak sa hľadá vinník. Ajhľa – formát súťaže. Mimochodom, presne rovnako to začalo aj v čase likvidácie bývalého Pohára európskych majstrov, keď európsku federáciu začali vydierať bohaté kluby a tá – cúvla. Neverím, že to bolo zadarmo. Dnes sú rovnaké kluby nespokojné aj so súčasným formátom, a už špekulujú, že by bolo lepšie vytvoriť uzatvorený model elitnej súťaže pre vyvolených.
Korupcia, sebectvo a lakomosť hýbu svetom … tak aj Nemecku (a nielen tejto krajine) nevadia slabšie celky preto, že musia odohrať o zápas-dva viac, ale len pre riziko, že slabší celok môže náhodou vyhrať … a to je predsa neprípustné, nie ?
Otázkou je, čomu vlastne šport slúži. Kedysi bolo jeho cieľom pobavenie ľudí, bol to koníček tých, ktorí sa tomu rozhodli venovať čas. Dnes ? Strach pozrieť … všetko je výhradne o peniazoch a záujmoch.
Hoci, keď niekedy vidím výkony slovenských profesionálov, mám pocit, že skôr oni by mali zaplatiť divákom za pohľad na trápenie, ktoré predvádzajú … hlavne v kolektívnych športoch mám pocit, že dnešných profíkov by pred tridsiatimi rokmi vytrieskali chlapci z ulice … ale to je už o niečom inom.