Buchot, treskot a krik na chodbe. Otvorím dvere, a pred bytom susedy dvaja “ chlapci “ v čiernych oblekoch, bielych košeliach a kravatách. Mávajú starenke pred očami akýmsi papierom a snažia sa vojsť do jej bytu.
Keď som vyšiel na chodbu, akosi ich iniciatíva opustila. Na moju otázku, prečo sa tlačia do cudzieho bytu a kto vlastne sú, len odvrkli, že do toho ma nič. No … o čosi neskôr si to akosi rozmysleli a začali vysvetľovať, že sú z akejsi inkasnej spoločnosti, a prišli, pretože syn susedy má dlhy. Konštatoval som, že jej syn tu nemá trvalý ani prechodný pobyt, a minimálne dvadsať rokov ho tu nikto poriadne nevidel (ak teda nerátame občasný oblet – raz za tri-päť rokov na pár minút), a keďže nie sú oficiálnym orgánom štátu alebo verejnej správy, vyzval som ich k opusteniu domu. Asi by neboli poslúchli, ale medzitým vošiel do vchodu aj ďalší sused a správne pochopili, že ak nepôjdu dobrovoľne, bude to vyriešené aj bez pomoci oficiálnych orgánov, a určite to nedopadne dobre – pre nich. A tak odišli.
Na úvod môjho komentára poviem, že činnosť rôznych inkasných agentúr pokladám za značne pochybnú a na hrane zákonnosti. Čítal som už niekoľko výziev na uhradenie pohľadávky, ktoré sa mi dostali do rúk od známych a otvorene poviem, že v ich prípade by som nielen nezaplatil, ale rovno sa pobral na prokuratúru a podal podnet na preskúmanie veci. Nehovoriac o správaní ich zástupcov, ktorí sa často chovajú viac ako mafiáni, než zástupcovia serióznej spoločnosti.
Hlavou mi však vŕta aj niečo iné …
Hovorí sa, že kde nič nie je, tam ani smrť nechodí. Stretol som sa s prípadom, kde exekútor v mene štátu vymáhal pohľadávku, ktorej reálne uspokojenie sa rovnalo nule. Ak totiž niekto nič nemá, nemôže ani nič dať. Aj z rozprávania kamarátopv právnikov viem, že ročne padnú zo štátnej pokladne milióny eur na vymáhanie pohľadávok, ktoré nebudú nikdy uspokojené – pre nemajetnosť dlžníkov. Prečo ? Prečo sa plytvá verejnými financiami na účely, ktoré plodia len straty ?
Pozrel som si zákon o osobnom bankrote. Musím povedať, že byť na mieste poslanca, tak dám preskúmať duševný stav autora zákona. Pretože terajšia úprava (hoci sa hovorí o blízkej zmene) je nastavená tak, že zbankrotovať môže len ten, kto niečo má. Ten, kto nič nemá, zbankrotovať – nemôže. Výsledok ?
Ďalšie výdavky štátu. V sociálnej oblasti, pretože dlžníci sú obvykle bez práce či oficiálneho príjmu, a tak poberajú rôzne druhy dávok. Nemajú záujem o získanie práce, pretože zákony sú nastavené tak, aby im z príjmu ostalo toľko, ako dostanú na rôznych dávkach – bez práce. A potom sa divíme, prečože máme množstvo čiernej práce. Niečo podobné sa deje aj v inej oblasti. Často sa pritvrdzujú paragrafy v trestnej oblasti, pretože autori noviel argumentujú vysokou mierou recidívy. Čo však nikto neskúma, sú jej skutočné príčiny.
Pokiaľ je niekto vo výkone trestu, a bol zároveň odsúdený na náhradu škody, ostane mu v prípade, ak pracuje – pár šestákov. Časť pohltí výkon trestu, časť pohltia náklady spojené s pohľadávkami, a ostane mu 10-12% vreckového a pokiaľ som dobre počul, tak 5% mu odkladajú na dobu po prepustení. Lenže … vo výkone trestu nemá odsúdený nárok – napríklad na minimálnu mzdu. A tak sa stane, že hoci splní normu na 100%, jeho celková výplata činí – 100€ ! A počul som, že sú aj takí, čo zarobia 30-40€. Za mesiac práce !!! A teraz si vypočítajte, koľko dostane na mesačné vreckové a koľko mu odložia do budúcnosti. Len pre zaujímavosť, od bývalého pracovníka väznice som počul, že chlap po desiatich rokoch basy vyšiel na slobodu a mal – stoosemdesiat eur. K tomu asi netreba komentár, však ?
Čo mu však po prepustení ostane, sú dlhy. Aspoň niečo, dalo by sa ironicky povedať. Aká je šanca, že ich splatí ? Nulová. Aká je šanca, že bude hľadať legálnu prácu ? Nulová, lebo práve vo výkone trestu ho naučili, že poctivá práca nemá žiadnu cenu.
Chápem veriteľov a ich snahu dostať naspäť to, na čo majú nárok. Napokon, aj sám mám umŕtvené peniaze u pár ľudí, ktoré isto-iste nikdy neuvidím. Ale po zrelej úvahe, aké mám šance na ich navrátenie, som prestal robiť akékoľvek kroky v tomto smere. Prečo ? Výdavky by rástli, a výsledok by nebol žiadny. S jedným dlžníkom som sa dohodol, pomohol som mu k zamestnaniu a ako-tak sa mi niečo postupne vracia. U ostatných som to vzdal.
Či by mi vadilo, keby ich podľa zákona úplne zbavili dlhov ? Nie, ak by to bolo previazané s podmienkou, že v prípade umŕtvenia dlhov (teda ich vynulovania) nebudú môcť po určitú dobu čerpať sociálne dávky. V konečnom dôsledku by som aj tak získal, lebo by bola šanca, že moje dane pôjdu správnym a pre moje potreby užitočným smerom.
Rozhodne som však proti tomu, aby inkaso pohľadávok vykonávali rôzne pochybné spoločnosti s polomafiánskym charakterom. A každému, kto sa s ich praktikami stretne, doporučujem, aby sa nenechal vydierať a buď kontaktoval prokuratúru, alebo iný oficiálny orgán. Myslím, že je najvyšší čas na vypracovanie právnej normy, ktorá by podobnú “ činnosť “ umožnila výhradne exekútorom či iným, oficiálnym štátnym inštitúciám.