Studená vojna bola (a vlastne dodnes aj je) zapríčinená snahou veľmocí o vybudovanie impérií, a ich nenávisťou k tým, čo im v tom bránili.
Rozdiel medzi sovietskym a západným modelom budovania impéria je len v tom, že Sovieti založili svoj model na predpoklade uspokojenia základných potrieb obyvateľstva – teda práce, bývania a stravy, v kombinácii s riadeným modelom zábavy a vzdelávania. Západný model je postavený naopak – plať dane a neotravuj, staraj sa o seba. Ako sa ukazuje – západný model funguje ešte menej, než ten sovietsky.
Súčasná ekonomická vojna proti Rusku je len pokračovaním studenej vojny. Keby nebola zámienkou Ukrajina, našlo by sa niečo iné – pretože ruská politika nie je ani zďaleka tak agresívna, ako politika Bieleho domu a jeho poskokov. Problém zhoršených vzťahov Ruska a údajne civilizovanej Európy je v tom, že Rusko disponuje zdrojmi, ktoré potrebuje “ vyspelý “ Západ, aby udržal svoj padajúci domček z kariet – aspoň nejaký čas, kým sa nájde iné riešenie.
Plány krajín pod kuratelou Bruselu na oživenie ekonomiky, ktoré mali financovať krajiny ako Irak, Líbya či Sýria zlyhali na celej čiare. Podarilo sa síce zvrhnúť nepriateľské režimy (teda ľudí, ktorí neboli ochotní rozdávať bohatstvo krajiny zločincom typu G.Busha a spol., ale radšej si ho ponechávali pre seba … či potreby krajiny), ale nepodarilo sa tieto krajiny ovládnuť. Možno Iračania naozaj nenávideli Husajna a jeho klan – ale ešte viac nenávidia všetko, čo symbolizuje “ americký “ sen, či západná civilizácia. Možno niečo podobné cítili aj v Líbyi vo vzťahu ku Kaddáfímu, alebo Sýrii voči Assadovi … ale v ostatnom sa nelíšia od Iračanov – západnú “ civilizáciu “ a jej “ hodnoty “ – nechcú v žiadnom prípade.
Lavína utečencov, ktorá sa valí na starý kontinent, sa líši od lavíny, ktorá kedysi pochovala veľkolepú Rímsku ríšu len v detailoch. V mnohom nájdeme zhodu aj v prípade tzv. teroristických útokov. Píšem zámerne tzv., pretože politika Bieleho domu a jeho “ spojencov “ je rovnako založená na terorizme, len na rozdiel od extrémistov k týmto účelom využívajú vyspelé technológie – napr. drony. Nemôžeme sa tomuto rozdielu v spôsobe “ boja “ diviť, pretože za západnú formu “ demokracie “ by sotva išiel niekto riskovať vlastný život … s čím naopak nemajú problémy obyvatelia krajín, ktoré sú desiatky rokov ničené terorom na základe príkazov obyvateľov Bieleho domu.
Žijeme v strachu, lebo sa nevieme účinne zbaviť ľudí, ktorých by najlepšie charakterizovalo slovné spojenie – zločinci v politike. Zločinci na čele krajín, ktorí sa dnes snažia za každú cenu vytvoriť akéhosi európskeho mačkopsa vo forme európskej federácie, teda sa snažia o to, čo padlo v rokoch 1989 – 1991 – napríklad v podobe ZSSR, alebo východného bloku. Hoci v prípade východného bloku som skôr presvedčený, že sa rozsypal pod lavínou úplatkov, vyplatených jeho najvyšším predstaviteľom. Je udivujúce, že najväčšími stúpencami zvráteného plánu na vybudovanie európskeho gulagu sú tí, ktorí niečo podobné v nedávnej minulosti tvrdo odmietali. Kto však pozná pozadie vysokej politiky, vie veľmi dobre, že práve tu platí – za peniaze dostaneš všetko.
Pravda, či národné cítenie sa nenosia … kto ich žiada, alebo prejaví – je extrémista. Prečo ? Pretože sa nechce podriadiť príkazom zlodejov a podvodníkov v politike.
Dnes je totiž extrémistom každý – aj ten, kto si bráni svoju rodinu, alebo domov. Či ten, kto trvá na tom, aby jeho dane slúžili v jeho prospech a neboli nástrojom na získanie volebnej podpory asociálov. Či ten, kto žiada od politikov vo vedení štátu, aby niesli plnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia, a škody, ktoré spôsobia. Dnes je extrémistom každý, kto prejaví svoj názor a to aj slušnou formou. Dnes sú hrdinami ľudia, ktorí vedome porušili zákony, aby ti niekto mohol použiť na politické ciele … a to aj napriek tomu, že svojím konaním mohli ohroziť práva tisícov či miliónov ľudí.
V 80. a 90. rokoch sa v mnohých krajinách reformovali zákony, súvisiace s organizovanou trestnou činnosťou a mafiou. Reformovali sa aj zákony, súvisiace s inštitútom korunného svedka, pretože ho mnohí vrahovia zneužívali na to, aby sa vyhli spravodlivému trestu za svoje zločiny. Na Slovensku dnes pokladáme za pokrok právne úpravy, ktoré v tej dobe iní – opúšťali. Prečo ?
Slovami šéfa šéfov – činnosť mafie by nebola možná bez podpory a krytia zo strany politikov, súdcov, prokuratúry či policajtov … alebo tajnej služby. Čo myslíte, koľko skorumpovaných úradníkov je dodnes vo funkciách, hoci kedysi zapríčinili množstvo tragédií ? Aký je ich podiel na tom, že žijeme v dobe strachu ? Ak sa radujeme nad tým, že pár vagabundov skončilo za mrežami … v skutočnosti tancujeme na vlastnom pohrebe, na pohrebe budúcnosti našich detí a vnúčat. Kedy to pochopíme ?
V dnešnej politike neexistuje priateľstvo – sú len kumpáni a protivníci. Tých druhých chcú demokrati odstrániť za každú cenu a akýmkoľvek spôsobom … a tých prvých majú vedľa seba len dovtedy, kým ich potrebujú. Potom končia v druhej skupine … ako S.Husajn, niekdajší najlepší spojenec a nepriateľ USA.