Boli časy, keď som mal blog na portáli SME, a tam som chodil aj do diskusií. Situácia sa začala meniť, keď sa najprv zaviedlo PIANO, a neskôr obmedzili aj diskusie. Sprvu som ešte platil, no neskôr som to prehodnotil.
Prvým príznakom, že sa deje niečo zvláštne, začalo byť mazanie príspevkov. Nikdy som sa nedozvedel dôvod, a čo bolo paradoxné, mazali sa príspevky, ktoré boli kritické voči vyvoleným redaktorov denníka. Neskôr sa mi stratil blog, opäť bez vysvetlenia. A zlatým klincom podivných praktík denníka bolo moderovanie diskusií, čo v praxi znamenalo, že ak sa musela uviesť správa, stavajúca do negatívneho svetla vyvolených denníka – buď bola diskusia moderovaná a nebolo možné pridať akýkoľvek kritický príspevok, alebo nebola diskusia otvorená – vôbec, Údajne pre skvalitnenie obsahu denníka.
No, poviem to otvorene, obsah denníka SME je už dávno na mizernej úrovni, čo napokon svojím spôsobom konštatoval niekto iný, keď povedal, že redaktori – pravdu nehľadajú – ale sa ju snažia – vytvoriť. Diskusie sa zmenili na monolit s názvom “ Všetci proti Ficovi “ a úprimne povedané, neverím v obrat ani v prípade, že by jedného rána dostal každý obyvateľ Slovenska veľkú tehlu zlata, zaplatenú súkromnými financiami súčasného predsedu vlády. Aj vtedy by zrejme hľadali povestnú smeť v oku.
Padla kosa na kameň …
A z ničoho nič sa denník SME podľa vlastnej správy stal terčom toho, čo sám dlhú dobu praktizoval – akosi prevádzkovatelia facebooku zablokovali časť jeho obsahu, pričom podľa slov redaktorov – nevedia a nemôžu sa dozvedieť príčiny blokovania. A to ani po mesiaci snahy o obnovenie stránok vydavateľstva. A tak si v poslednom čase testuje denník a jeho redaktori to, čo sami dopriali iným. Myslím si, že úplne zaslúžene. Aj keď oni to vidia inak, a pomaly to pokladajú za likvidačné a neopodstatnené.
No na druhej strane musím priznať, že denník SME z hľadiska diskusií nie je tým najhorším, čo sa dá v oblasti slovenských médií nájsť. Ak by sme hľadali rekordéra v úpadku, som presvedčený, že na čele “ pelotónu “ by bol – denník Šport. Od čias, keď nepremyslene zverili prevádzku svojho portálu do rúk A-zetu, diskusie sa zmenili na kolbisko primitivizmu, vulgárnosti a príspevkov, ktoré skoro nikdy nesúvisia s obsahom článkov. Ako to už býva, redakcia denníka nepokladá za potrebné žiadnu nápravu, na upozornenia čitateľov obvykle nereaguje – a tak to aj vyzerá. Napokon – skúste si pozrieť diskusie k Tour de France a nebudete sa stačiť diviť, čo všetko je možné.
Váš názor nás (ne) zaujíma … no skôr a častejšie naozaj nezaujíma, a tak to aj vo svete slovenských médií vyzerá. Chváliť sa troma desiatkami tisíc pravidelných čitateľov je skôr na zaplakanie, než na oslavu – a možno to je najlepší dôkaz o úpadku slovenskej žurnalistiky, kde sa objektívnosť nosí len – v kódexe. Bloger nemusí byť objektívny, ale novinár je profesionál a v jeho prípade sa profesionalita, objektívnosť a nezaujatosť – očakáva.
Nie, nerobím si ilúzie, že sa v denníku SME zamyslia nad tým, čo ich postihlo a pochopia, ako sa kedysi sami správali k iným. Ale vždy je v kútiku duše nádej, že niekto predsa len pochopí a príde zmena k lepšiemu …