Ktosi povedal, že výrok bývalého československého prezidenta G.Husáka o hraniciach (“ Hranice nie sú korzo, aby sa tu voľakto prechádzal …“) je nezmysel a dôkaz absurdnosti bývalého režimu, ktorý držal svojich občanov – za plotom.
Dnes sa ukazuje, akým nezmyslom je premena štátnej hranice na korzo. Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Veľká Británia či naposledy Nemecko sa stali (v niektorých prípadoch opakovane) terčom teroristických útokov, končiacich množstvom nevinných obetí. Prečo ? Pretože sa stratila kontrola nad tým, kto a s akými úmyslami vstupuje do krajiny.
V čase, keď bol štátny terorizmus úplne bežnou praktikou a nástrojom studenej vojny – a to tak na Západe, ako aj vo východnom bloku, zdržiaval sa známy terorista Ilyich Ramirez Sanchéz aj na území socialistických krajín. Navštívil Československo, dlhší čas žil v Maďarsku, ale napríklad aj skúšal štúdiá v Moskve, a zlé jazyky hovoria o nejakom čase, strávenom na území dnes už neexistujúcej NDR. Hoci sa verejne označoval za marxistu či tvrdil iné nezmysly, v podstate bol len – sprostým vrahom – konajúcim na objednávku. Dnes je trvalým obyvateľom jednej z najtvrdších francúzskych väzníc.
Napriek tomu je preukázané, že tajné služby krajín východného bloku vždy vedeli, kde sa zdržiava a mali ho pod kontrolou. Neraz mu to nevyhovovalo a z luxusnej štvrti v Budapešti ho nakoniec Maďari aj vypoklonkovali …
Dnes ? Dnes behajú fanatici po európskych krajinách ako medvede po slovenských lesoch. Nikto presne nevie, koľko ich žije na území Európy, nikto presne nevie o ich zdrojoch príjmov a už vôbec nikto a nič netuší o ich zámeroch. V mene akejsi pochybnej solidarity a zvrátenej predstavy o ľudských právach chce dokonca elita bruselského lágra trestať tých, ktorí odmietajú pravidelný a predpisom stanovený prísun ľudí – bez minulosti.
Absurdnosť súčasnosti najlepšie ilustruje fakt, že ak bežného občana zastaví policajná hliadka a nevie jej predložiť osobné doklady, vo väčšine európskych krajín skončí na policajnej stanici, kde ho dôsledne vylustrujú, aby zistili – s kým majú do činenia. Avšak v prípade utečencov je prístup iný – teoreticky môže utečenec povedať, že sa volá Robin Hood, žije s krásnou Mariannou na strome v Sherwoodskom lese … bez problémov získa potrebné doklady, a hoci zdanlivo preverujú jeho minulosť, reálne nie je pod žiadnou kontrolou do zistenia, či sú jeho tvrdenia – pravdivé. Výsledok podobného prístupu dnes vidíme v nejednej európskej metropole. Nezmyselné násilie, množstvo obetí a bezmocné reakcie politikov, ktorí tento stav spôsobili a dnes len rozhadzujú rukami – čo máme robiť ?
Počas bývalej éry som cestoval do zahraničia a rovnako aj po jej skončení, v čase kontrol na hraniciach. Nebudem tvrdiť, že mi to neliezlo na nervy, ale štatistika teroristických útokov v čase kontrolovaných hraníc a po zavedení Schengenu hovorí jasne … na starom kontinente sa stal život nebezpečným, a slobody máme oveľa menej, ako kedysi. Iste, politikov to nezaujíma, keďže bežne žijú za vysokými betónovými múrmi, posiatymi kamerami, pretože často sa obávajú aj prejavov vďaky zo strany vlastných voličov … za ich lži, zlodejiny a zločiny. Ale čo tí ostatní ? Naozaj je dôležitejšia úspora pár minút, než bezpečnosť obyvateľstva ? Nehovoriac o režime na letiskách, ktorý sa pomaly a isto pritvrdzuje tak, že možno o pár mesiacov či rokov budeme chodiť aj deň pred odletom, aby zistili – či sme neškodní a spoľahliví …
Naozaj sa cítite slobodne ? No neviem, ale ja sa necítim slobodne pri myšlienke, že môžem byť raz niekde v centre mesta, či čakárni železničnej alebo autobusovej stanice, a pokojne tam môže vkráčať niekto, kto za pár sekúnd urobí z množstva ľudí – “ kozmonautov “ bez rakety.