Priznávam, veľmi by ma potešilo, ak by do dôchodku odišli ľudia, ktorí žijú zo štátnej kešene už desaťročia, teda aj R.Fico, alebo R.Kaliňák, či B.Bugár …alebo iní, pravidelne prezliekajúci kabáty a meniaci farebné kokardy v strachu o zachovanie štátneho žoldu …
Ale skúste si predstaviť niečo iné – chcete, aby títo ľudia odišli na základe toho, čo o nich povedal nejaký šašo na námestí, ktorý zajtra ráno pokojne poprie to, čo predvčerom vykrikoval ? Súhlasím s názorom, že životný štandard niektorých ľudí a hlavne politikov, zďaleka nezodpovedá ich príjmom. Ale skúste si predstaviť spravodlivosť, založenú na rečiach bez dôkazov či argumentácii typu – tohoto prenasledujete len preto, že je náš a nie váš. Ide tu naozaj o spravodlivosť ?
No, tak potom skúste položiť na váhy inú situáciu – predstavte si, že v práci povie o vás kolega pred ostatnými – si špina, zlodej a klamár. Nepredloží žiadny dôkaz, ba dokonca na vás vytiahne to, čo získal pokútnym spôsobom … a vám šéf povie, že vaša vina sa síce nedokázala, ale musíte preč – kým nedokážete, že ste nevinný. Ako sa budete cítiť ? Aj vtedy budete kričať – to je dobre, tak to má byť ? Alebo začnete sklamane kázať o prezumpcii neviny ? Prečo – však u iných nevadí, prečo by malo u vás ?
Pamätám si búrku nevôle, keď sa u susedov v Česko objavila známa Kubiceho správa. Bola nielen šokom pre verejnosť, ale hlavne zaskočila tých, ktorých sa priamo dotkla – politikov. Ukázala na nich prstom a odkryla to, o čom sa vtedy mohlo len šepkať – politické špičky pečú v jednom hrnci s pochybnými ľuďmi z podsvetia.
Myslíte, že bola založená na faktoch ? A čo myslíte – koľko politikov na Slovensku pečie v jednom hrnci s pochybnými ľuďmi ? Tretina … polovica či skoro všetci ? Záleží na uhle pohľadu … ak sa pozriete na politikov cez spôsoby, ako sa dostať do verejných funkcií a priam nevyhnutnosť členstva v primerane silnej politickej strane, veľmi to pripomína mafiánsky klan. Buď si v rodine a si náš, alebo nie si – a odchod. A na tomto princípe funguje všetko a všetci … ak niekto vykrikuje slávny výrok – to je náš človek – špiní si do úst, lebo sám je úplne rovnaký, stačí sledovať jeho výroky – kto je ich, je vinný … kto je náš, je krivo obvinený a ohováraný, perzekuovaný … naši sú objektívni, vaši – skorumpovaní. Nepripomína vám to niečo ?
Vždy si pri týchto hrách spomeniem na cirkus s tretím mobilným operátorom, ktorý túto krajinu na istý čas vrhol do luxusného “ náručia “ dovtedajších hráčov, keď aj v Somálsku, ktoré nemalo vládu – boli služby operátorov lacnejšie, než na Slovensku. Človiečik, ktorý bol vtedy do toho zapletený, bol členom počestnej skupinky, ktorá chcela odhaliť špinavé paprče “ otca “ národa – V.Mečiara. A nakoniec ich mala sama špinavejšie …
Poďme, protestujme … ale nedovoľme, aby sme boli bábkami v niečích rukách. Nedovoľme, aby niekto ešte špinavejší liezol po našich chrbtoch, a tváril sa ako vrchol morálky, hoci mu z podolka trčí “ krvavá “ sekera. Nedovoľme, aby nás niekto kŕmil slovami o pravde a spravodlivosti, a pritom nás sproste zneužíval – na pomstu. Hlavne vtedy, keď vieme, že je klamár, táraj a intrigán. Či vtedy, keď vieme, že raňajkuje s pochybnými ľuďmi a ventiluje informácie, obvykle označené “ prísne tajné “ …