Dve písmená, a predsa … môžu mať rôzny význam, a často sa ich podstata ukáže až po rokoch, hoci pochybnosti sú možno aj v čase ich použitia …
Národ to v danej dobe chápal zrejme v súvislosti s vlastnými záujmami – založíme si štát a budeme si vládnuť – bral to ako možnosť priblíženia sa vlády k ľudu, odtrhnutia sa od Prahy (ktorú síce mnohí chápali ako nepotrebné zlo, ale nie vždy to tak aj naozaj bolo), naplnenia túžby po sebaurčení … naplnenia niečoho, o čom ani predstavitelia revolučných rokov v 19.storočí či o čosi neskôr nemohli ani len snívať.
Lenže tí, ktorí prorocké slová vyriekli – teda založíme si štát a budeme si vládnuť – to zjavne a nepochybne mysleli úplne inak. Pre týchto ľudí nebolo založenie vlastného štátu, iniciovanie a presadenie samostatnosti naplnením predstáv národa a jeho túžob z neďalekej minulosti, ale len právnym aktom, neveľmi odlišným od cesty občana na živnostenský úrad, keď si chce otvoriť živnosť … alebo skôr založiť eseróčko, kde sa len občas vystriedajú konatelia či spoločníci.
A vtedy tie dve písmená, navzájom prepojené – dostávajú úplne iný význam.
Avšak termín “ eseróčko “ nie je úplne presný. Lepšie by znelo “ akciovka „, kde akcionári (občania) majú právo na výber vedenia raz za niekoľko rokov, ale nemajú vôbec žiadny dosah na činnosť vedenia, či jeho kontrolu a prípadné vyvodenie následkov za napáchané škody. Majú len právo dotovať činnosť akciovky, a veriť, že občas im niečo padne pod nos zo štedro prestreného stola, ktorý zaplatili. Danou optikou a obsadením sa aj cirkus Bonaparte dá skôr vidieť ako bitka o stoličky … za štedro prestretým stolom. Pričom bitkári sú tak chamtiví, že ich cieľom je jediný výsledok – oni a nikto iný. S nikým sa nechcú a nemienia deliť. Ak by to bolo inak, asi by nemali problém spolupracovať s každým, legitímne zvoleným zástupcom občanov a chrániť tak národné záujmy. No ich zaujíma jediné – benefity z akciovky.
Politiku nepotrebujú úspešní ľudia … úspešní podnikatelia. Potrebujú ju len tí, ktorí padajú ku dnu, alebo tí – čo sa nevedia uživiť inak, než sypaním prázdnych fráz na cudzí účet …
A tak si kedysi založili akciovku (so symbolmi štátu) a dnes ju veselo tunelujú – bez rozdielu. Vo svetle toho, ako sa roky správajú (a medzi Matovičom so Sulíkom či Ficom s jeho súputníkmi nie je žiadny rozdiel), je veľmi ľahko pochopiteľné, prečo sa tak expresne zbavovali štátneho majetku a tvrdili – nie je to na prospech štátu. Pretože prospech štátu sa rovná v ich očiach vlastnému prospechu, a tam – kde môže občan kontrolovať a priamo vidieť, čo sa naozaj deje – nedá sa kradnúť, klamať a podvádzať. Nedá sa špekulovať, nedá sa honosne žiť z práce, ktorej výsledkom sú – škody.
Dve písmená … a akú hodnotu predstavujú …