. .. tragédia podpory neofašistického prevratu v Kyjeve

11. augusta 2016, cudzinec, Nezaradené

Kto sa hrá s ohňom, nemôže sa diviť, ak sa popáli. Brusel a členské krajiny únie podporili kyjevský prevrat, úspešný len vďaka podpore neofašistov, podporili pochybný spôsob, akým sa dostal k moci oligarcha Porošenko … a čoskoro môže prísť mastný účet v podobe vojnového konfliktu Ukrajiny s Ruskom …

Klamstvo v politike má oveľa horšie následky, ako v bežnom živote. Pretože následky nesú celé národy, nielen jedinci – klamári. Kým sa Brusel opájal zavedením protiruských sankcií na základe klamstva, že Krym bol anektovaný – situácia sa zhoršovala. Pretože Krym od rozpadu ZSSR nechcel byť súčasťou Ukrajiny, a svetové spoločenstvo – tak horliace za právo na sebaurčenie či nezávislosť – to jednoducho ignorovalo. A tak je dnes Krym súčasťou Ruska na základe výsledkov plebiscitu, ktorý môžu spochybňovať len tí, ktorí ignorujú zloženie obyvateľstva na poloostrove.

Medzi Porošenkom a Putinom nie je veľa rozdielov, okrem jediného a veľmi podstatného. Porošenko je predovšetkým táraj a pijavica na tele únie, jeho protivník Putin je predovšetkým stratég, pochádzajúci zo starej školy KGB. Tam, kde Porošenko reční a rozhadzuje rukami – Putin koná. Tam, kde koná Porošenko, sa Putin obvykle len prizerá s pobaveným úsmevom učiteľa prvého stupňa základnej školy, ktorý vysvetľuje vystrašenému prváčikovi, že krém na topánky – nie je jedlý. A tak sa aj vyvíja situácia, pretože Porošenko si dokázal počas svojho (pochybne získaného) mandátu získať len množstvo nepriateľov … a dokonca stráca aj podporu Bruselu, nakoniec aj tak išlo zo strany eurocentrály len o využitie Kyjeva na dosiahnutie vlastných cieľov. Priateľstvo či spojenectvo tam nikdy neboli. Biely dom vidí Kyjev ako cestu k rozmiestneniu amerických vojsk na ruskej hranici, pretože nevzdelaní sadisti vo velení silových zložiek nepoznajú varujúce príbehy Napoleona a Hitlera – v ktorých sa z Ruska poväčšinou odchádzalo nohami napred, alebo vôbec nie … ale prípadnej vojny s Ruskom sa neboja, keďže odjakživa bojujú na územiach cudzích štátov, ďaleko od vlastnej krajiny. A z cudzieho predsa krv netečie …

Horšie je, že Porošenko pomaly padá do priepasti, jeho podpora na Ukrajine pomaly a isto upadá … a nemá príliš na výber, ako presvedčiť Ukrajincov, že si zaslúži ich dôveru … nemá príliš na výber, ako zaistiť svoje (nielen) politické prežitie. Pretože jeho éra je predovšetkým érou – neúspechov, a k lepšiemu nevedie ani využívanie rôznych poturčencov …

A tak siaha po zúfalých činoch či nebezpečných prostriedkoch. Skúša vyprovokovať priamy konflikt s Ruskom, a to všetko len v presvedčení, že Brusel či NATO v prípade potreby zasiahnu. Asi sa nepoučil z osudu svojho gruzínskeho poradcu a bývalého gruzínskeho prezidenta Saakašviliho, ktorý naivne vyprovokoval konflikt s Moskvou, a dnes je vo vlastnej krajine pokladaný za zločinca. A to, prosím pekne, Gruzínci nemôžu Rusov ani cítiť …

Ťahať ruského medveďa za chvost z jaskyne sa veľmi nevypláca. Žiaľ, starý kontinent má smolu v tom, že jeho osudy akosi vždy riadia ľudia, ktorých duševný stav je prinajmenšom pochybný, nehovoriac o morálke. Tú hľadajú len u svojich oponentov. Akosi nikto nechce chápať, že cestou k mieru a prosperite národov je spolupráca a vzájomná úcta, kde vydieranie ako spôsob komunikácie rozhodne nepatrí.

Iste, na súčasnej napätej situácii má nemalý podiel aj Rusko, presnejšie politika Kremľa. Lenže, skúsme si položiť otázku, koľko kriku a zlosti by sa vyplavilo, ak by si Kremeľ naplánoval rozmiestnenie rôznych zbraní – napríklad na mexicko-americkej hranici. Európa akosi nechce pochopiť, že jej “ partner “ z Bieleho domu je bezcharakterný chrapúň, ktorý v mene dosiahnutia cieľa predá – aj vlastné dcéry do nevestinca, či synov na nejaký krvavý bitúnok v krajine, ktorú nevedia ani nájsť na mape. Fakt, že Rusko je a bude veľmocou – to môže spochybňovať len hlupák. Politika je vždy o tom, že čo môže jeden – môže aj druhý.

Ak teda niekto obhajuje politiku Bieleho domu, útočenie na nepriateľov, vraždenie bez súdov a práva na spravodlivý súd, nemôže zároveň kritizovať rovnakú politiku Kremľa. Hoci – od roku 1990 behajú po svete s dymiacou zbraňou skoro výhradne Američania … a svet, ktorý na Rusko uvalil sankcie za mediálne klamstvo, sa len prizerá …