Ktosi povedal, že politik môže klamať, ale musí to urobiť tak, aby mu nielen verili, ale hlavne ho neodhalili – priskoro.
Čo R.Sulík asi nepochopil (možno z dôvodu, že nie je právnik a stratég), tak je jedna (zatiaľ) nemenná pravda – v súboji s A.Dankom nielen ťahá, ale ešte dlho aj bude ťahať – za kratší koniec. Pretože jeho protivník sa nedá tak ľahko vyprovokovať k neprimeranej reakcii, čím sa pomerne jasne odlišuje od ostatných účastníkov na slovenskej politickej scéne.
Nech je Danko akýmkoľvek politikom alebo človekom, jedno sa mu musí priznať – pozná svoje hranice, pokiaľ môže zájsť. Nie je ničím prekvapujúcim, že jeho postoje a správanie nevyhovujú stratégii, ktorú si v poslednom čase zvolila opozícia a dala by sa jednoducho a presne pomenovať – hrubý populizmus. Oveľa hrubší, než akým sa kedy prezentoval R.Fico. Opozícia, presnejšie jej časť, predstavovaná I.Matovičom a jeho prívržencami, sa pokúšajú svoje ciele dosiahnuť za pomoci vyvolávania negatívnych emócií, hrubého osočovania protivníkov a v neposlednom rade aj prezentovania dôkazov, získaných minimálne pochybnou cestou …
Pohľad na volebné výsledky v roku 2012, a tie, ktoré priniesli tohtoročné voľby, však ukazujú niečo iné, než tvrdia Sulík a spol. Je síce pravdou, že postavenie SMER-u a R.Fica sa oslabilo, no neprinieslo to žiadny prospech pre R.Sulíka či I.Matoviča. V skutočnosti ich nárast podpory má na svedomí pokles preferencií KDH a praktický zánik SDKÚ. O voličoch, ktorí sa odklonili od podpory R.Fica, sa dá skôr povedať, že sa priklonili na stranu B.Kollára (čo asi už nepokladajú za dobrý nápad), či M.Kotlebu (čo je skôr akt pomsty, než triezva predvolebná úvaha).
Ak v roku 2012 sa SaS pretlačila do parlamentu s odretými ušami, v nasledujúcich voľbách (nech sa odohrajú kedykoľvek) bude zázrakom, ak vôbec získa podporu nad povestnými 3%. Hoci R.Sulík rád a neraz opakuje, akým dôsledným výberom prechádzajú a prechádzali adepti na členstvo medzi liberálmi, pravdou je, že sa známom škandále s vojenským obranným spravodajstvom na ministerstve obrany pod vedením Ľ.Galka sa s odhalenými skutočnosťami nedokázal vysporiadať, a v rozpore so svojimi výrokmi ponechal exministra na kandidátnej listine do parlamentu. Rovnako sa nedokázal jasne rozhodnúť, či chce s R.Procházkom spolupracovať, alebo proti nemu bojovať. Najprv ho podrazil v čase prezidentských volieb, neskôr zase označil za zradcu voličov, lebo podrazený partner mu odmietol ešte raz – dôverovať. Procházka dnes odchádza (zrejme) do politického zabudnutia, no R.Sulík k niečomu podobnému nemá veľmi ďaleko. Tým skôr, že už opakovane potvrdil neznalosť pravidiel v politickej spoločnosti.
Správanie politika R.Sulíka dokazuje, že na svoje ciele nedorástol. Nevedno, aký je podnikateľ, to musia posúdiť iní. Ale v politike sa správa ako povestný slon v porceláne. Jeho reakciám a skutkom chýba jasný plán a predstava, čo s nimi chce dosiahnuť. Stavať na “ kolchoze “ s I.Matovičom, ktorý na požiadanie vysloví hocijaký nezmysel … to nemôže triezvo mysliaci, solídny politik. Skôr zúfalec, ktorý nevie, kam z konopí, topí sa a chytá každej slamky, nech je akokoľvek plesnivá.
R.Sulík na to proste nemá …