Sliepka

25. augusta 2016, cudzinec, Nezaradené

Sliepka je veľmi užitočný tvor … napríklad znáša vajcia, alebo ju môžete využiť na prípravu fantastického vývaru, teda pokiaľ viete, ako sa pripravuje. Horšie je, ak si sliepka vezme kabelku, naplní zrnom a začne sa tmoliť (nielen) po ulici v presvedčení, že je najužitočnejší (a najmúdrejší) tvor na svete.

Tragédiou je, ak zistíte, že sa vám sliepka akýmsi neznámym spôsobom a činom dostala – napríklad dom istej kolonky sobášneho listu. Iné je, ak stretnete sliepku s kabelkou za katedrou strednej školy. Vtedy si (typicky poberťáckym spôsobom) poviete – čo už, je to aj tak stará rašpľa, však má už vyše tridsať. Komické na vašej úvahe je, že v čase dosiahnutia vlastnej tridsiatky si poviete – tá sliepka vyzerala v mojom veku veľmi dobre, akosi na zahryznutie …

V čase prvého zamestnania som stretol podobného tvora na personálnom oddelení nášho podniku. Sestru s kabelkou mala vo výrobe, a veru – nebolo ani treba veľmi hádať, aby sme pochopili, že hoci nie sú dvojčatá, niekto na nich zrejme spoločne šetril – najmä v tej časti, ktorá sa vyskytne objaviť nad šatkou. V príručke je to napísané takto, škriekala vedúca (nie sliepka) oddelenia. Čo na tom, že to podľa príručky akosi nefungovalo, ale naopak to išlo tak, ako tvrdili chlapi z výroby. Tak to píšu a basta … vrešťala. Vtedy sme sa vyškierali, že aj do jej rodného listu ktosi napísal, vraj – človek. No čo, autori rôznych listín … sa často mýlia, častejšie – než by chceli.

Ako sa volá žena barana ? Typický chyták, na ktorom sa mnohí popálili, pretože jednoznačná odpoveď neexistuje. Niekto povie – ovca … iný – Baranová a vidíte – obaja majú v niečom pravdu. Ale, už som počul aj niečo iné, vraj baranova žena je – baranica. Autorke tvrdenia niekto venoval a autorizoval papier, potvrdzujúci jej vyššie vzdelanie a trojpísmenkový absolventský predikát …

Veru, život sa uberá podivnými cestami. Často stretnete aj iné úkazy, napríklad gramotné sliepky … presnejšie, ich slepačí pôvod odhalíte až vo chvíli, keď sami odhalia, že sú síce gramotné, ale len do sveta – kotkodákajú. Čo s tým ? Nazlostiť sa ? Nie, to nemá zmysel. Smiať sa ? Nad ľudskou úbohosťou sa nesmejeme – je to neslušné. Ale … niečo sa predsa dá.

Mávnuť rukou a povedať si – táto sliepka užitočná nie je a nebude … však vie len … kotkodák … a nosiť zrno v kabelke. Hoci je sliepka, nie je – užitočná. I to sa stáva.