Pár slov o parlamentných funkciách

7. septembra 2016, cudzinec, Nezaradené

Než sa budem venovať bežnej praxi, spojenej s obsadením funkcií v národnej rade, chcem povedať, že nemienim dohľadávať predpisy, súvisiace s jej činnosťou, a každému argumentovať, prečo sa veci majú tak či onak. Kto chce, použije vyhľadávač a nájde – kto nechce, oponoval by aj vtedy, keby som jednotlivé zákony a predpisy citoval od slova do slova.

Skúsme sa teda venovať opodstatnenosti “ obáv “ poslankyne a podpredsedníčky parlamentu L.Nicholsonovej, ktorá verejne prehlásila, že bola pod nátlakom A.Danka, predsedu SNS a parlamentu “ nútená “ k plneniu povinností, vyplývajúcich z jej postavenia.

Najprv však jedna poznámka – tehotenstvo nie je chrípka, neprichádza nečakane. Takže k súčasnej situácii nemuselo vôbec dôjsť, stačilo nekandidovať, alebo sa vzdať mandátu – a všetko by bolo v poriadku, bez akýchkoľvek hádok či pochybností. A vieme veľmi dobre, že nie vždy sa dá zladiť kariéra s rodinou a túžbou po deťoch. Najmä pri výkone rôznych povolaní, často časovo náročných … aj keď teda, povedzme si úprimne, poslanec si reálne “ odsedí “ pri rokovaniach parlamentu v priemere šesť-sedem dní mesačne, čo zase nie je až taká záťaž. No vráťme sa k téme – funkcie v národnej rade.

Predsedov i podpredsedov národnej rady menuje a odvoláva národná rada v tajnom hlasovaní. Jednotlivé strany, ktoré sa na základe volieb prepracovali do národnej rady, navrhujú svojich kandidátov na obsadenie funkcií, a obvykle je už pred hlasovaním jasné, kto a aký post obsadí. Posty sa delia podľa vopred stanoveného kľúča medzi vládne a opozičné strany.

Čo to znamená ? Predovšetkým, za výkon funkcie v národnej rade dostáva poslanec príplatok ku svojmu bežnému platu. Na výkon funkcie nemá žiadny právny nárok – tak, ako ho menovali, môžu ho rovnako na základe návrhu – odvolať. Môže síce odvolanie napadnúť žalobou na príslušnom súde, ale úspešnosť v týchto prípadoch býva skoro nulová. Mnohé o tom vedia povedať ľudia, ktorí boli odvolávaní z verejných funkcií na nižšej úrovni len preto, že sa zmenilo rozdelenie síl v riadení štátu, čo malo dopad aj na rozdelenie funkcií v regiónoch, pričom kvalita práce, odbornosť a skúsenosti odvolaných ľudí nehrali žiadnu úlohu. Boli takí, ktorí podali súdne žaloby, ale nepoznám nikoho, kto by v sporoch uspel.

Z vyššie uvedeného je jasné, že A.Danko síce môže podať návrh na odvolanie podpredsedu, napríklad z dôvodu nespôsobilosti pre výkon funkcie, ale konečné slovo má národná rada – a prejaví ho v hlasovaní. Podobné návrhy sa obvykle podávajú v prípade, ak sú na to vážne dôvody – napríklad zlý zdravotný stav, alebo trestné stíhanie funkcionára, prípadne jeho vlastná žiadosť, alebo neplnenie povinností, vyplývajúcich z funkcie, ktorú zastáva. Systém je však nastavený tak, že ak by aj (napríklad v prípade L.Nicholsonovej) došlo k odvolaniu z funkcie, A.Danko ani vládna koalícia by jej odvolaním nič nezískali. Pretože náhradníka za odvolaného podpredsedu by opäť navrhla politická strana, z ktorej odvolaný funkcionár pochádzal.

Podľa zákona č.120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov §3 ods.3 prináleží poslancovi, vykonávajúcemu funkciu podpredsedu národnej rady funkčný príplatok vo výške 331,94 € mesačne.

Takže si to skúsme zhrnúť – kto by získal a kto stratil odvolaním L.Nicholsonovej z funkcie podpredsedu národnej rady ? Predovšetkým – aj v prípade odvolania by L.Nicholsonovej ostal poslanecký mandát, a na jeho ukončenie neexistujú dôvody. Avšak výkon funkcie podpredsedu národnej rady je tak povediac prácou navyše, kde môže ktokoľvek oprávnene pochybovať, či je poslankyňa vzhľadom na svoju súčasnú situáciu schopná výkonu, alebo nie.

Isté však je, že A.Danko ani strany vládnej koalície by odvolaním L.Nicholsonovej – nezískali. No naopak – L.Nicholsonová by stratou funkcie – stratila – minimálne príplatok za výkon funkcie, ktorý je na slovenské pomery veľmi slušný.

Čo teda dodať ? Zamyslite sa a sami si odpovedzte, aký účel má spor medzi Nicholsonovou a Dankom. A skúste si položiť aj inú otázku – aké je vlastne postavenie R.Sulíka v rámci jeho vlastnej strany, keď sa v mene “ ochrany práv “ svojej straníckej kolegyne znižuje aj k podpásovým úderom, hoci si musí byť vedomý toho, že nemá pravdu ? Nebude skôr v pozadí sporu nedostatok náhradníkov, ktorí by boli k svojmu šéfovi – plne lojálni ? Čo je v pozadí odvolania M.Poliačika z postu tímlídra pre školstvo ?

Nech je už pravda akákoľvek, isté je jedno – A.Danko má právo osloviť funkcionára národnej rady a overiť si jeho spôsobilosť pre výkon funkcie. Nie je to nič neslušné, ani neprijateľné, ako sa snažil verejne podsúvať R.Sulík. A vôbec to nesúvisí s nejakým postojom A.Danka k ženám … skôr je to súčasť jeho povinností predsedu národnej rady, aby zaistil jej plnú funkčnosť v súlade s príslušnými zákonmi.