Súčasný minister financií by chcel mať vyrovnaný štátny rozpočet v roku 2018, teda bezmála tridsať rokov po skončení doby, v ktorej bol prebytkový rozpočet štátu – pravidlom. Naozaj pokrok, keď i uvedomíme, že dnes žijeme dobu rozmachu informačných technológií na rôznych úrovniach verejnej i štátnej správy, a v roku 2018 máme dosiahnuť stav z doby, keď stačila kalkulačka s páskou a klajbas za uchom …
Avšak cena za vyrovnaný rozpočet bude mastná – presnejšie si to najviac odskáču nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ktoré naplno pocítia “ dobrodenie “ rastu rôznych poplatkov. Pretože rezort financií postupuje opatrne, jeho stratégia pripomína povestné varenie žaby – tu sa kúsok pridá, tam kúsok … ešte tam či onam. A ak aj nejaké poplatky klesnú, tak namiesto nich iné – pribudnú.
Demokrati jednoducho nevedia hospodáriť. Platí to na všetkých a bez rozdielu. Nevedia ani riadiť štát, nevedia spravovať jeho majetok (tak ho radšej predajú), a potom rozdávajú, aby ich oprávnene nazlostený národ nevyhádzal z okien parlamentu, ako tomu bolo kedysi a niekde inde. Otázkou je, ako dlho sa chcú udržať a čo mienia robiť vo chvíli, keď sa im tento domček z kariet zrúti.
Pretože nikto nevie toľko vyrobiť, ako vie demokrat – ukradnúť … kedysi vraj kradol celý národ, no nedokázal ukradnúť toľko, ako niekoľko demokratov (či skôr príživníkov, tárajov a vagabundov) …