Kedysi som dostal možnosť riadiť oddelenie spoločnosti, v ktorej som už dlhšie pracoval. Keďže vedenie spoločnosti sa chcelo vyhnúť zbytočným rečiam, vybralo si riešenie cestou výberu z viacerých kandidátov.
Bolo zaujímavé, ako sa správali ľudia v čase pred konaním a výberom, kto bude v budúcnosti ich nadriadeným. Mohol by som ich rozdeliť do troch skupín – čakatelia, pätolízači a intrigáni.
Tí prví sa len potichu prizerali a v duchu kalkulovali, aké budú následky tej či onej voľby. Druhí “ nenápadne “ obiehali kandidátov a skúšali sa im dostať do pozornosti, alebo ľudovo povedané “ priazne „. Tretí – tí zašli najďalej. Tiež obiehali všetkých potenciálnych šéfov, a skúšali svoje typické – roznášať reči, ohovárať, provokovať ostatných a nakoniec – donášať. Jeden (predsa) nikdy nevie.
Vtedy sme boli traja uchádzači, ktorí mohli vážne uvažovať o úspechu. Všetci traja sme vedeli, že každý z konkurentov má svoje prednosti (ktoré som napríklad ja nemal) a naopak slabiny (kde som zase ja slabiny nemal). Sadli sme si na kávu niekoľko dní pred rozhodujúcim konaním, a pri debate sme akosi prišli na to, že najväčšou chybou pre našu budúcnosť by bolo, ak by sme išli navzájom proti sebe.
Výsledkom posedenia bolo, že na konanie sme prišli spoločne, požiadali sme, aby sme mohli spoločne absolvovať pohovor – a keďže nám napriek počiatočným rozpakom vyhoveli, spoločne sme predložili plán na – reorganizáciu spoločnosti, podložený výsledkami z minulých období, a návrhmi, ako spoločnosť nielen reorganizovať, ale aj rozšíriť jej činnosť. A v súlade s týmto plánom sme navrhli, aby oddelenie prevzal kolega, ktorý síce bol v niektorých odborných otázkach slabší, ale mal oproti nám jednu obrovskú výhodu – vedel skvele komunikovať s ľuďmi.
Ako skončilo konanie ? K spokojnosti všetkých – kolega naozaj uspel, a nepriamo sme uspeli aj my – síce sme neuspeli v samotnom konaní, pretože vyhral niekto iný, ale uspeli sme aj napriek tomu, pretože navrhnutá reorganizácia spoločnosti priniesla nových klientov, nové činnosti a v konečnom dôsledku sa dostavil aj (nezanedbateľný) finančný efekt.
A čo sme urobili ako prvé, po skončení konania ? Zbavili sa intrigánov, pretože práve tí sú vždy a všade brzdou všetkého dobrého. S intrigánom sa nedohodnete nikdy, a vždy môžete očakávať podraz. Intrigán koná zasadne len vo vlastnom záujme.
Takže – odkiaľ vietor fúka ? Skúste si pozrieť diskusiu R.Sulíka, I.Matoviča a M.Beblavého pre Denník N, ktorá sa konala 17.3.2016 a položte si otázku – naozaj veríte, že týmto ľuďom ide o spoluprácu v najlepšom záujme Slovenska ? Naozaj veríte, že niekto plánoval otvorenú a korektnú spoluprácu s niekým, o kom o pár dní neskôr verejne prehlási, že je “ zmrd “ a to len pre nesplnené ambície ? Naozaj veríte, že niekto chcel úprimnú a otvorenú spoluprácu, a preto už v období pred voľbami svojich potenciálnych partnerov ohováral, a všemožnými spôsobmi proti nim bojoval – vrátane podpásových úderov ?
A keď sa už bavíme o poctivých úmysloch politikov – svojho času práve predstaviteľ SaS prehlásil, že má k dispozícii odborníkov v každej oblasti. Svoje tvrdenie podložil nomináciou absolventky gymnázia do pozície štátneho tajomníka, čo odôvodnil jej dlhodobým záujmom o danú oblasť. Len pre zaujímavosť, maturita na gymnáziu obvykle nestačí ani na pozíciu odborného referenta na niektorom okresnom úrade.
Politika je naozaj umením možného. A práve preto neverím, že ktokoľvek zo súčasnej opozície mal záujem o úprimnú spoluprácu so stranami dnešnej koalície, teda stranou SNS a MOST-Híd, prípadne SIEŤ. Ak si naozaj pozorne pozriete priložené video, pochopíte – prečo tomu neverím. Kto zneucťuje svojho potenciálneho partnera tesne po voľbách, robil to aj pred nimi – napokon, spomeňme si na správanie I.Matoviča a R.Sulíka pred prezidentskými voľbami, na podrazy, ktoré sa udiali … o čo naozaj išlo ? Len o výmenu postov a získanie moci …