Predpokladajme, že do ďalších volieb ostávajú viac než tri roky, a po strate D.Lipšica by si mala opozícia položiť otázku, čo chce dosiahnuť. Isté je jedno – bez zjednotenia pod jednou vlajkou a skutočným lídrom nemá šancu dosiahnuť nič viac, ako čiastočné úspechy, ktoré nepovedú k ničomu dlhodobejšiemu. A rovnako je isté, že R.Sulík a I.Matovič (bez ohľadu na rozhodnutia v súvislosti s jeho prešľapmi) nemajú schopnosti, aby boli skutočnými lídrami opozície.
Ak to poviem ľudovo, súčasným najväčším problémom opozície je jedno smetisko a priveľa kohútov. Ktokoľvek chce poraziť R.Fica, musí pripraviť do nasledujúcich volieb politický subjekt, disponujúci odborníkmi, očistený od rôznych klaunov, s konkrétnym plánom pre Slovensko – a to predovšetkým na rozvoj domáceho hospodárstva, jeho obnovu a podporu v najširšej možnej miere.
V praxi to znamená zjednotenie pravicových strán, ukončenie vzájomných “ búrok v pohári vody “ a nájdenie osobnosti, ktorá by dokázala osloviť voličov rovnako, ako to kedysi dokázal M.Dzurinda. Pravica sa musí konečne zmieriť s realitou, a to je skutočnosť, že roztrieštená na množstvo malých subjektov nemá šancu na úspech. Nehovoriac o tom, že slovenský volič hľadá viac sociálne istoty, než zdanlivo príjemný pohľad na reči o stredoeurópskom ekonomickom tigrovi, či iné táraniny. Každý ráta s tým, čo má v peňaženke a nie tým, čo si môže – prečítať.
Okrem toho musí opozícia rátať s jednou “ maličkosťou “ – bez dobrých vzťahov a spolupráce s SNS sú šance na volebné úspechy – minimálne. A.Danko nie je J.Slota, a podľa môjho názoru je dnes schopný spolupráce so SMER-om a R.Ficom úplne rovnako, ako môže v budúcnosti byť partnerom niektorej opozičnej strany. Myslím, že jeho cieľom je prebudovanie SNS na politický subjekt, ktorý bude pravidelne pevnou súčasťou vládnych zoskupení.
Preto, ak chce súčasná opozícia kritizovať šéfa SNS za to, čo sa dialo v rokoch divokej privatizácie, mala by sa nad tým najprv zamyslieť. Všetci vieme, že neexistuje spôsob, ako napraviť krivdy 90.rokov, hlavne po právnej stránke. Nehovoriac o tom, že nejeden z politikov súčasnej opozície by mal radšej mlčať, pretože sám má maslo na hlave, a moralizovanie z jeho úst vyznieva skôr trápne. Pokiaľ nie je možné riešiť udalosti okolo privatizácie a vyvodiť dôsledky, treba všetko odsunúť do minulosti a nestrácať s tým zbytočne čas a energiu.
Kto môže byť dnes tvárou opozície ? Hľadanie bude ťažké … oveľa ľahšie je nájsť ľudí, ktorí na túto úlohu nemajú. A treba mať pripravenú aj alternatívu možnej spolupráce s R.Ficom, pretože pre daňového poplatníka je výhodnejšia vláda tzv. opozičnej zmluvy (teda pravo-ľavá koalícia), kde môže byť SMER aspoň pod kontrolou, než jeho neobmedzené panovanie (či už samostatne alebo v koalícii), bez akéhokoľvek dosahu na rozhodnutia v mene štátu. Vykrikovanie pred bytovými komplexami, alebo nosenie tričiek s rôznou potlačou môže byť zaujímavé, ale v konečnom dôsledku to nič nerieši. Pokiaľ je niekto presvedčený o závažnom porušení zákona, nech podáva podnety príslušným orgánom a môže prostredníctvom médií kontrolovať, ako v danej veci konajú.
Realita nepustí … zmenu môže priniesť len cieľavedomé budovanie dôvery voličov (čo dnes zvláda R.Fico oveľa lepšie), spojenie síl a vhodne zvolená stratégia … korunovaná serióznou spoluprácou – bez podrazov, či skrytého noža v ruke za chrbtom … pokiaľ to pravica nedokáže, môže pokojne v budúcich voľbách zistiť, že niekdajšieho Ľuptáka nahradil dnešný Kotleba … a opäť sa ocitne v radoch porazených, pretože dejiny si pamätajú len – víťazov.