Predtým, než sa zamyslíme nad príčinami korupcie, jednoduchá otázka – aké (nepísané) podmienky musíte splniť, aby ste sa v mene voličov mohli podieľať na správe štátu ?
Odpoveď bude nepríjemná, bezočivá a niekoho poriadne nazlostí. Ak je vaším cieľom účasť na správe štátu v mene voličov, musíte byť otvorený korupcii. Neveríte ? Skúste sa teda zamyslieť, prečo väčšinu kandidátov na zoznamoch politických strán tvoria kamaráti, príbuzní a známi zakladateľov či predstaviteľov strán. Odpoveď je opäť nepríjemná – pretože ruka ruku umýva, a nie je nič dôležitejšie, ako lojálnosť kandidáta v každej situácii. A pokiaľ dôjde k náhodnému zostaveniu kandidátky na princípe – verím v slušnosť, poctivosť a lojálnosť ľudí, ktorým som dal dôveru – potom politická strana skončí ako nedávno skončila – SIEŤ.
Len naivný človek verí, že sa SIEŤ rozpadla v dôsledku koalície s R.Ficom. To je len zámienka, akási zásterka, aby nebolo vidieť pravú podstatu veci.
Napríklad multifunkčných zástupcov, ktorých deň má rovnako 24 hodín, ako deň kohokoľvek iného … no napriek tomu tvrdia, že nemajú problém vykonávať súčasne dve funkcie, v ktorých volič očakáva, že za nemalý peniaz venujú každej osem hodín denne … počas bežného týždňa. Nehovoriac o konflikte záujmov, ku ktorému môže dôjsť kumuláciou viacerých funkcií – skúste si napríklad predstaviť, že niekto je primátorom mesta a zároveň poslancom v NR SR. Predstavte si, že má hlasovať pri zákone, ktorý je na prospech štátu, ale môže mať negatívny dopad na mesto, kde je primátorom – ako sa rozhodne ? Bude hlasovať v záujme štátu, alebo mesta ? Nech urobí čokoľvek, vždy poškodí niekoho záujmy a zradí niekoho dôveru … takže ?
Slovensko nežije v korupcii, ale korupcia žije – na Slovensku
Prečo štát financuje nezmyselný systém záchrannej služby ? Vari je lacnejšie ísť za pacientom dvadsať kilometrov, než tristo metrov ? Kto mohol tento systém vymyslieť a kto za jeho zavedenie hlasoval ? Poctiví ľudia to určite neboli … a určite nebol tento systém zavedený z dobrej vôle. Nehovoriac o pochybnom výberovom konaní na vozidlá záchrannej služby (pred niekoľkými rokmi), kde iste len náhodou bola medzi iným aj podmienka – motora, ktorý akoby náhodou produkovala jediná automobilka. Náhoda ? Určite nie … a zďaleka to neboli jediné pochybnosti.
Alebo slávny tender na tretieho operátora GSM. Nikoho netrápilo, že jediným výsledkom tendra bolo predĺženie monopolu dvoch existujúcich operátorov, a ryžovanie na neprimeraných poplatkoch za služby. Kto by veril, že to bola náhoda ?
Slovensko nie je skorumpované, korupcia veselo a blahobytne žije na Slovensku. Občas kde-tu niekoho chytia a verejne pranierujú za pár klobás či fliaš vína … ale kto sa zamyslí napríklad nad skrytou podstatou poplatkov za prednostné vyšetrenie u lekára ? Prečo ? Však na samotnej stránke ministerstva zdravotníctva nájdete aj definíciu služieb, za ktoré nemôžu lekári požadovať poplatok –
Lekári nemôžu požadovať úhradu za:
objednanie pacienta na vyšetrenie, vrátane objednania na konkrétny čas,
vypísanie receptu alebo lekárskeho poukazu,
vypísanie návrhu na kúpeľnú liečbu,
potvrdenie o návšteve lekára alebo iného zdravotníckeho pracovníka,
výmenný lístok k špecialistovi,
prednostné ošetrenie.
(zdroj: Ministerstvo zdravotníctva SR)
Ak aj vynecháme posledné, teda poplatok za prednostné ošetrenie, položme si otázku – kto potrebuje prednostné ošetrenie, ak ho lekár v zmysle nariadenia ministerstva objedná na konkrétny termín ? Nikto … problémom je však zlyhanie ministerstva, ktoré spôsobilo akútny nedostatok špecialistov v regiónoch a neochota lekárov plánovať svoj čas, čo je spojené aj s ich preťaženosťou. Komu však vyhovuje nedostatok lekárov a zavedenie poplatkov ? Lekárom a poisťovniam … len pacient je obeť, pretože platí za jednu službu – dvakrát. Takže, obnova poplatkov nie je krokom v prospech pacientov, ale práve naopak – snahou zakryť fakt, že sa v ich prospech zásadne nekoná, ale sa koná v prospech niekoho úplne iného. Zadarmo ? Z dobrej vôle ? Z hlúposti ?
A tak by sme mohli rozobrať jednu oblasť života za druhou. Veľmi rýchlo by sme dospeli k záveru, že korupcia nie je súčasťou dnešnej spoločnosti, ale v skutočnosti jej základom. Žiadna doterajšia vládna garnitúra nemala záujem, aby spoločnosť fungovala na jasných a vymáhateľných pravidlách. Každá len hrabala smerom k sebe a kumpánom, pričom výhovorka bola stále rovnaká – nemôže byť dobre, pretože najprv musíme zrušiť všetko, čo bolo pred nami – a potom začať od začiatku.
A tak sme doteraz začínali od bodu nula v rokoch 1990, 1993, 1998, 2006, 2010 … a ktovie, koľkokrát ešte začneme.
Pomaly odišla mladosť generácie 70.rokov, pomaly za ňou odchádza mladosť generácie 80.rokov. Týchto ľudí okradli o pokojný a slušný život tí, čo tu vládli a vládnu od roku 1990. Akým právom ?
Len jedna poznámka na záver – nič lepšie necharakterizuje žalostný stav spoločnosti, ako skutočnosť, že v sociálnej oblasti sa prezentujú ako odborníci – vedecký matematik, absolventka strojno-textilnej fakulty a gymnazistka … a my sa divíme korupcii ? Však pod kontrolou odborníkov podobného razenia môže pokojne a dlho prekvitať …