Vieš, tým Rusom nezávidím … začal kamoš pri pive. Žiť v takej zaostalej a skorumpovanej krajine, vedenej diktátorom, ktorý nemilosrdne odstavuje každého kritika … pokračoval v monológu, … to taká Amerika, to je iná káva, tam je život jedna báseň … odsrkol z piva.
No, ani ja nezávidím tebe, zaškúlil som na neho, ty máš naozaj ťažký život. Prekvapene na mňa pozrel – prečo ? No vieš, opatrne som pokračoval, mať takú škaredú ženu a tak hlúpe deti, to ti je taký trest, akoby boli všetci tvoji … div mu oči nevybehli, keď ma počul … ako môžeš tak o mojej žene a deťoch, keď si ich v živote nevidel ? Zlostne čakal na odpoveď. Chvíľu som mlčal a potom prehodil – však ani ty si Rusko či Ameriku nevidel, a predsa vieš – kde zle a kde dobre, nie ?
Okamih mlčal a potom sme sa začali obaja smiať … akoby sme boli Slováci – nevideli, len od druhých počuli (alebo v potlačenom zdrape novín čítali) a presne vieme, ako to koštuje …