Keď vlastné praktiky . . . nechutia

16. októbra 2016, cudzinec, Nezaradené

Predvolebná kampaň v Spojených štátoch pomaly vrcholí a sprevádza ju aj znechutenie, spojené s informáciami, že Rusko do nej aktívne zasahuje … a kde-tu sa ozve, treba to Rusom oplatiť …

 

Politika je chlebom klamárov, špekulantov a podvodníkov. Kto neverí, nech sa zamyslí nad tým, koľko z predvolebných programov bolo naplneného, a čo ostalo len na papieri. Beztrestne … H.Clinton plače na nesprávnom hrobe, pretože aj jej vlastná krajina je známa dlhoročným zasahovaním do vnútorných záležitostí iných krajín, financovaním a organizovaním rôznych prevratov, vydieraním či … v ľahšej verzii “ sadením “ bĺch do kožucha v podobe mimovládnych organizácií. A to už nemusíme spomínať novodobé praktiky, kde sa údajní zločinci jednoducho vraždia za použitia dronov, alebo dlhé roky väznia bez súdu, obvinenia či práva na obhajobu – tak na Guantanáme, či dávnejšie v tajných väzniciach, ktoré poskytli na tieto účely skorumpované (demokratické) vlády v Poľsku či Rumunsku.

Nie, nerobím si ilúzie, a nepochybujem – aj Rusko sa podieľa na podobnej politike, či ovplyvňovaní verejnej mienky. Ale vykrikovať len Rusku to, čo robia vlastne všetky veľmoci – je hrubým prejavom pokrytectva. Pretože forma ruskej politiky sa v ničom nelíši od foriem tých, ktorí ju s obľubou kritizujú.

Stačí si prečítať časti jednej správy pod názvom The Kremlin Playbook, ktoré zverejnil denník SME a sotva si bude niekto robiť ilúzie. Možno sa treba trošku zamyslieť nad kariérou a minulosťou Heather A.Conley, ktorá sa na projekte podieľala nielen autorsky, ale ho aj riadila. A pri čítaní častí správy, zverejnenej denníkom SME stačí nahradiť slová Moskva, Rusko, Kremeľ – slovami Washington, Biely dom a USA – výsledok bude úplne rovnaký a rozdiel v obsahu nenájdete. Smutné však je, že tento paškvil sa objaví v denníku SME, ktorý bol kedysi naozaj periodikom, ktoré sa oplatilo čítať. Kedysi … vyslovene trápne vyznieva v tejto súvislosti referencia, ktorú sa autor článku s odkazom na predmetnú správu pokúsil použiť ako referenciu, keď spomenul (medzi rečou), že Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie bolo v roku 2013 označené Pennsylvánskou univerzitou ako najlepší think-tank na svete v bezpečnostných otázkach.

Iste, aj ja môžem o sebe vyhlásiť, že som najkrajší na svete, len sa nesmiem potom pozerať do zrkadla … o mnohom vypovedá aj stručný zoznam absolventov spomínanej univerzity. Pripomína mi to časté odkazy na absolventov Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov.

Pieskovisko sa zmenšuje a veľmoci tvrdo bojujú o jeho udržanie, či obsadenie najlepšieho miesta. Kto však tvrdí, že hrubá a neotesaná propaganda je výsadou Ruska, klame sám seba. Zástupy autorov či účastníkov diskusií si platia všetky strany “ konfliktu „, a navzájom si to vykrikujú len preto, aby si nikto nevšímal ich vlastné maslo na hlave. Len pobavene čítam rôzne komentáre, kde si navzájom rôzni diskutéri vymieňajú “ láskavosti „, a ani im nevadí vlastná anonymita, ale u názorového protivníka kričia – to bude určite trol, lebo píše len pod prezývkou. Pritom si často ani neuvedomujú, že možno dlhé roky čítajú články či knihy autorov, ktorí tvoria pod pseudonymom, a nikdy neodhalia svoju pravú identitu.

Mali by sme sa radšej starať o vlastné potreby a záujmy. Európa pomaly a iste smeruje k diktatúre, ktorá môže byť oveľa horšia, ako čokoľvek v minulosti. Výstavba superštátu je už realitou dneška, pomaličky a zadnými dverami sa nám do životov vkradli (nevolení funkcionári) prezident či minister zahraničia únie, čoraz viac sa blížime k spoločnej armáde, vlajka únie visí na rovnakej úrovni ako národné vlajky, používame spoločnú menu, uvažuje sa o vytvorení európskeho prokurátora (európske súdnictvo už máme) a asi len náhodou je všetko nadradené národným inštitúciám … toto by nás malo naozaj trápiť. Pretože ani v najväčšej dobe temna východného bloku si bývalé ZSSR nedovolilo tak očividne demonštrovať svoju nadradenosť nad ostatnými krajinami bloku. A dnes sa tá éra hodnotí ako éra diktatúry a neslobody.

A pokiaľ niekto verí, že východný blok sa rozsypal v priebehu niekoľkých mesiacov akosi živelne, a prirodzene – mal by vyhľadať odbornú pomoc. (S touto myšlienkou po rokoch súhlasím, pretože nie je moja)