Otvorím Hospodárske noviny na internete, a čo nevidím – na hlavnej stránke titulok “ S vlastizradcami vládnuť môžem, so zlodejmi nie “ … a pod titulkom fotografia R.Sulíka, samozrejme s pripojeným videom.
Neviem, čo mám vlastne na to povedať. Môžem začať tým, že redakcia asi nesleduje produkciu P.Tkačenka, pretože by v opačnom prípade nedovolila, aby videodiskusie pripravoval očividne nepripravený redaktor. A nemôžem konštatovať nič iné, len fakt – diskusiu s R.Sulíkom redaktor absolútne nezvládol, doslova sám seba chytal za jazyk. Ale zaujalo ma skôr niečo iné.
R.Sulík (nie prvý raz) predviedol, že asi veľmi nepremýšľa nad tým, čo povie. Je smutné, že Slovensko zastupuje na pôde európskeho parlamentu poslanec, ktorý nemá ani základy právneho povedomia. Ak by ich mal, tak by vedel, že vlastizrada bola odjakživa najťažším zločinom, za ktorý sa úplne bežne udeľoval trest smrti, alebo doživotného väzenia. Pokiaľ niekto verejne prehlási, že je pre neho prijateľná spolupráca s vlastizradcami, mal by opustiť všetky verejné funkcie a odísť. Nemá žiadne právo, aby zastupoval voličov, a nie je ani hoden dôvery.
A zaujali ma aj iné tvrdenia, ktoré v predmetnej diskusii zazneli.
Podľa R.Sulíka R.Procházka zradil voličov, keď išiel do koalície so SMER-om, a R.Ficom. Štatistika výsledkov volieb hovorí, že SIEŤ získala 5,6% hlasov voličov, čiže v súlade s tvrdením R.Sulíka zradila 146 205 voličov, ktorí jej dali hlas. Z tejto skutočnosti je R.Sulík neustále znechutený, hoci z jeho slov vyplýva, že by nemal problém spolupracovať s ľuďmi, ktorí zradili približne 5,4 milióna obyvateľov – teda celý národ. Neviem … mám sa smiať, alebo plakať ? Alebo potichu dúfať, že som neporozumel slovám šéfa SaS (či titulku na portáli HN ONLINE) ? Otvorene poviem, veril by som vo vlastný omyl, nebyť toho, že sa bez problémov podieľal na vláde I.Radičovej s aktívnou účasťou M.Dzurindu, politika, ktorý musel odstúpiť z kandidátnej listiny strany pred voľbami 2010, aby už vtedy neskončila tak, ako o šesť rokov neskôr. A v tejto súvislosti sa vyplatí pripomenúť aj komentáre, ktoré tento krok dvojnásobného premiéra sprevádzali. Ako tom dopadlo, to vieme. Hoci R.Sulík opakovane prehlásil, že koalíciu pod vedením M.Dzurindu pokladá SaS za zlú možnosť, nakoniec do nej išiel. Iste, formálne na čele koalície stála I.Radičová, ale vieme, kto naozaj rozhodoval.
Neviem … na jednej strane šéf SaS nazýva pristúpenie k eurovalu ekonomickou vlastizradou, no na strane druhej stále obhajuje členstvo v únii, teda organizácii, ktorá Slovensko politickou cestou k účasti na gréckom podvode donútila. Opakovane tvrdí, že SaS má na každý post odborníkov, ale keď bola súčasťou vlády, navrhla nominantov – laikov. Kritizuje, že napriek vyšetrovaniu kauzy Bonaparte ostáva minister vnútra R.Kaliňák vo svojej funkcii, ale pokojne zniesol na kandidátke pred voľbami a dnes v parlamente Ľ.Galka, ktorý bol ako minister obrany (ináč tiež laik) pri jednom z najväčších škandálov, aké sa na Slovensku odohrali od roku 1993.
Klamať sa nemá … ale ak už niekto predsa klame, mal by si pamätať, čo hovorí. Problémom je, že keď je klamstiev priveľa, ťažko sa pamätajú, resp. si ich pamätajú len naozaj skvelí klamári. Podobne je to aj s prehláseniami politikov. Politik by vo vlastnom záujme nemal otvorene klamať …
Ako však nazvať tvrdenie R.Sulíka, že ak by dodržal sľub voličom SIETE R.Procházka, mali by sme tu dnes pravicovú vládu ? V tomto prípade sa jedná o otvorené klamstvo, ktoré už bolo vyvrátené počas povolebnej diskusie na TV Markíza, kde B.Bugár opakovane pripomínal, že vláda so 72 mandátmi nemá budúcnosť – veď by sa pri každom hlasovaní, počnúc schvaľovaním programového vyhlásenia, triasla o svoj osud, či jej niekto pomôže a prispeje svojimi hlasmi. A zo spomínanej diskusie vieme, že B.Kollár nebol ochotný ísť do koalície, dal len ústny prísľub jej podpory, rovnako účasť odmietla SNS, a ĽSNS zase odmietli ostatní … s kým teda chcel vytvoriť pravicovú vládu R.Sulík (alebo skôr o kom hovoril) ? A to už radšej nespomínajme OĽANO, s ktorého účasťou vo vládnej koalícii a nepredvídateľnosťou správania I.Matoviča, sa dala životnosť podobnej koalície prirovnať k životnosti snehovej gule na grile.
Rovnako pokladám za klamstvo tvrdenie, že keby bola vznikla pravicová vláda (pod vedením R.Sulíka), už by boli zavedené do života plánované opatrenia, ako napríklad často spomínaná Agenda 20+20, odvodový bonus či (údajne) rovná daň.. Tvrdenie sa dá vyvrátiť dvoma spôsobmi – pripomenutím toho, čo sa dialo v prvej vláde, kde sa zúčastnila SaS (teda pod vedením I.Radičovej a taktovkou M.Dzurindu), alebo poukázaním na fakt, že prípadnú koalíciu by tvorili zástupcovia ôsmych politických strán (vrátane tých, čo boli skryté pod krídlami väčších subjektov). Nereálne …
Neviem ani to, čo si mám myslieť o tvrdení R.Sulíka (ktoré zaznie od 7,29 min. záznamu), že členovia koalície sedia vedľa R.Kaliňáka, voči ktorému má byť podľa Sulíka vedené vyšetrovanie pre rôzne majetkové podvody. Niekedy mám pocit, že R.Sulík je ešte väčší populista než R.Fico a často vydáva svoje sny za realitu … ale možno mám len nedostatočné informácie, ktovie.
Stratil som však aj posledné zbytky ilúzií o predstavách SaS v súvislosti s riadením štátu. Ak R.Sulík nie je ochotný spolupracovať s bandou zlodejov, ako to konštatoval (či skôr vykríkol) na konci diskusie s redaktorom Hospodárskych novín, ja zase nie som ochotný zveriť svoj osud do rúk ľudí, ktorí budú spolupracovať s kýmkoľvek, pokiaľ to nebude R.Fico. Podobnú myšlienku nepokladám za dostatočnú záruku, že tento druh “ zmeny “ povedie k zlepšeniu života na Slovensku. Nehovoriac o tom, že SaS je programovo nastavená na potreby podnikateľov, a ostatné obyvateľstvo je len akosi do počtu. K 31,decembru 2015 bolo na Slovensku 387 076 živnostníkov, a 235 380 právnických subjektov (teda sro-čiek a akcioviek). Keby som sa k týmto číslam postavil čisto populisticky (ako často robí aj R.Sulík), tak by som konštatoval, že bezmála päť miliónov obyvateľov Slovenska má SaS a R.Sulík – na háku.
Voľby budú o tri roky a kúsok … smutné je, že už dnes viem, koho iste nepodporím – zoznam obsahuje všetky strany, ktoré sa už podieľali na riadení štátu, novovzniknuté subjekty (ktorým nemám dôvod veriť), a určite nie ani B.Kollára, či M.Kotlebu. Čo mi ostalo na výber ? V podstate – nič. Ak teda nerátam, že politické špičky hodili vyše štvrťstoročie môjho života a poriadny balíček mojich peňazí – do latríny.