Tlačová konferencia M.Kočnera bola naozaj zaujímavá … najmä preto, že zástupcovia niektorých médií neovládli svoje emócie, a nezvládli konzumáciu “ dobroty „, ktorou pravidelne obšťastňujú iných.
Pokrikovanie M.Tódovej odhalilo možno viac, ako sama chcela. Odhalilo, že hádzanie špiny bez relevantných dôkazov na iných je prípustné, zasahovanie do súkromia bez akýchkoľvek medzí je prípustné tiež, neprípustné je len to – ak sa situácia obráti, a z odosielateľa sa stane – príjemca.
Odhalilo aj niečo iné – chabé právne povedomie našich žurnalistov. Nič im nehovorí daňové tajomstvo, nič im nehovorí ani rozdiel medzi súkromnou a verejne činnou osobou. Žiadny podnikateľ nie je povinný komunikovať s médiami o svojich príjmoch, platbách či obchodných aktivitách, a nie je ani povinný dokazovať pred médiami legitimitu svojich príjmov. Na tieto účely sú zákonom ustanovené orgány, a nepatria tam ani poslanci NR SR. Navyše, dlhodobo je slovenský parlament obsadený ľuďmi, ktorým by som neveril ani úprimnosť pozdravu pri stretnutí, a už vôbec by som im nedal nahliadať do súkromia. Prečo ? Pretože vo svojom záujme predajú kohokoľvek a čokoľvek.
Iste, na Slovensku máme množstvo ľudí, o ktorých pôvode majetku by sa dalo pochybovať, alebo by sa dalo pochybovať o tom, akú podstatu má ich obchodná činnosť. Pokiaľ však neexistujú dôkazy a právoplatné rozhodnutia, v slušnej spoločnosti sa (aj títo) ľudia berú ako bezúhonní.
Kto pravidelne sleduje obsah slovenských periodík, sotva pochybuje o tom, že každý za niekoho kope … a rovnako vie odhadnúť, kto a za koho kope. Tým skôr, že neraz zaznie kritika na adresu médií – pravdu nehľadajú, ale ju poznajú … ba niektorí aj tvoria. A tak aj vyzerá celá slovenská spoločnosť. Mohlo by totiž padnúť množstvo otázok, a odpovede by určite neboli príjemné … a neraz by to nesúviselo s ľuďmi, o ktorých sa šíria podozrenia, ale často s ich kritikmi.
Ako daňového poplatníka ma vôbec nezaujíma, komu a aké vratky DPH boli vyplatené. Ak ma niečo zaujíma, tak len to, či boli vyplatené v súlade so zákonom. Pretože o DPH mám akosi od jej zavedenia presvedčenie, že sa nejedná o nič iné, len o podvod, ktorým sa napĺňa štátna pokladňa, tak často a výdatne odľahčovaná nezodpovednými rozhodnutiami predstaviteľov štátu. V čase, keď sa DPH zavádzala, sme jej skratku prekladali – Daň Pre Hlupákov. Často si kladiem otázku, ako by vyzerali ceny tovaru a služieb, ak by neboli zaťažené rôznymi opakovanými a nezmyselnými poplatkami.
Poctivý a objektívny novinár ? Pomôžem si slovami niekoho iného, ktoré som kedysi čítal, ale akosi ich neviem dnes nájsť – poctivý a objektívny novinár je nezamestnaný novinár, pretože mocní tohoto sveta stoja o všetko, s výnimkou pravdy … a byť žurnalistom na Slovensku, veľmi by som nespomínal kauzy Markíza a Gamatex, pretože práve vtedy sa začali médiá meniť – na informačnú žumpu.